Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!

poslal: Kobra13. Marca 2009., 12:34
<br/>To teda máš. Ale ak by ťa, ako aj ostatných čitateľov, zaujímalo, podobný jav existuje aj u ľadového medveďa. Každému je známe okolie kanadského mesta Churchil. Je to rezervácia a medvede tam z ľudí nemajú strach. Je to opačne - ľudia z nich. Mimo rezerváciu však je to opäť naopak - ľudia po nich strieľajú, preto úniková vzdialenosť je veľká. Medvede sa ľudí boja.

poslal: Kobra14. Marca 2009., 14:30
<br/>Chcel by som ešte dodať jeden fantastický vedecký objav z oblasti vzťahov dravec - korisť. V najnovšom čísle časopisu Hubertlov 1/2009, str. 10: &quot;Stratégia prežitia mláďat srstnatej zveri&quot; autor zatracuje názor o nepožívateľnosti mäsa z cicajúcich mláďat. Citujem: &quot;Fatálne nesprávny názor publikoval jeden autor, keď tvrdil, že keď predátor narazí na mláďatá, tak ich nezlikviduje kvôli tomu, že mu odpudzujúco páchnu od materského mlieka.&quot; Koniec citátu. Spomenul som si na Migela Marvena a jeho dokumenty z Arktídy - Objavovanie Arktídy s N. Marvenom /Original: Artic exposure with Nigel Marven/, ktorý nedávno vysielala Tv Spektrum. Obrazom i slovom ukazuje divákom &quot;pôrodnicu&quot; tuleňa grónskeho. Gravidné samice tuleňa grónskeho ešte pred ukončením zimy vylezú z otvorov v ľade na snehové pláne, kde vrhajú až milión mláďat ročne. Ničím nechránené, vystavené ako ony, tak aj ich mláďatá na pospas medveďom, líškam,... Nigel síce pripomína, že v tejto oblasti niet predátorov. Otázka znie - prečo? Veď tuleň tvorí hlavnú korisť medveďa, líšky, vlka. Asi ako bambus pande. Alebo že by za milióny rokov &quot;spolunažívania&quot; ešte predátory neobjavili tento &quot;švédsky stôl&quot;? Určite nie. Veď dravce majú citlivý predovšetkým čuch. A pri pôrodoch sa na ľad dostane aj veľa plodovej vody a krvi. To by malo byť aspoň pre líšky veľkým a neodolateľným lákadlom. Ďalej matky komunikujú s mláďatami aj hlasovými prejavmi. Opúšťajú mláďatá, aby sa mohli nakŕmiť v mori. Po návrate z lovu potom hlučne nadväzujú kontakty s nimi. Dych mláďat a ich matiek je ďalší faktor, ktorý im atakuje čuch. Medvede by sa tam mali ruvať o korisť aspoň tak, ako medvede grizzly o lososy. Niet tam však ani jedného. Ale celkom určite o pôrodnici vedia. Čo ich potom drží stranou, odpudzuje, ak nie nejedlé mäso laktujúcich tuleníc a ich &quot;zamliečených&quot; mláďat? Jediný, kto mláďatá ohrozuje, je lovec kožušín. Ale nie pre mäso, ale len pre kožušinu. Nie je to však neekologické, pretože aj u tuleňa nemôže každoročne prežiť milión mláďat do dospelosti. Preto lov, aj keď neprirodzený, je súčasťou kompenzačnej mortality. Či mláďa zahynie ako týždňové, mesačné, alebo ročné, je v podstate jedno. Hlavné je, aby prírastok populácie nebol nižší, ako úbytok. Platí tu jasná súvislosť aj napr. s levicou z iného dokumentu /Srdce levice/, ktorá žila s mláďaťom svojej koristi antilopy Oryx 16 dní a nedokázala ho ani zabiť. Rovnako v inom dokumente svorka levov síce zabila 4 dňové mláďa zebry, ale nikto zo svorky z neho ani neochutnal. Preto to celkom hodnoverne môžme preniesť aj na nášho zajaca a líšku. Ak zajačica nechá zajačiky osamote, líška prvých 8 - 10 dní, kedy sú živené iba mliekom, nejaví o ne záujem. Stav sa mení až prvým ochutnaním zelenej potravy, resp. tuhej potravy. Ten sa mení aj u tuleňa, keď matka s mláďaťom, ktoré dojčí iba 12 dní, po roztopení ľadu putuje na sever. Mláďa už prijíma aj tuhú potravu, hoci je dojčené ešte ďalších 10 - 12 týždňov, je však už atakované medveďmi, kosatkami,... Takže nie je to nijaký fatálne nesprávny názor, len si je treba pozornejšie všímať v prírodopisných dokumentoch tieto väzby a nevyhadzovať televízory von oknom.
<br/>reakcia na príspevok: Kobra - 13. Marca 2009., 11:45odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra14. Marca 2009., 09:45
<br/>S tými vrabcami som nepovedal všetko. Strieľal som na nich asi 3 mesiace. Ale oni si to pamätali ešte dlho potom, až sa nakoniec celkom odsťahovali. Vyhýbali sa nášmu domu širokým oblúkom, hoci tam mali veľa možností na hniezdenie. Skrátka, získali skúsenosť, že im hrozí smrť. Presne tak je to so zverou - ak postáva popri ceste, premávajú okolo nej autá, z ktorých sa nestrieľa, je v pohode. Ak potom občas vojde do jazdnej dráhy, nastáva problém. Kľúčový je preto kľud pri ceste. Najviac je to pri cestách 2. a 3. triedy. Zákon nám však zakazuje strieľať zver pri cestách a dokonca z áut. Našlo by sa však riešenie - poľovná stráž, alebo iní určení členovia by smeli z áut strieľať, ale strelivom, aké sa používa na odstrašenie ľadových medveďov v Kanade, ktoré iba &quot;udrie, ale nezabije&quot;. Skrátka - zver musí získať skúsenosť, že pri ceste &quot;to bolí&quot;. Stačí, aby jeden bol takto &quot;postihnutý&quot; a ten to podá ďalej. Malo by to fungovať, len to treba vyskúšať. :I

poslal: Kobra15. Marca 2009., 03:25
<br/>Nemenej zaujímavé sú vzťahy medzi vrhmi mláďat dravcov a mláďat ich koristi - ľadovej medvedice a tulenice grónskej. Medvedica podľa Marvena vrhá mláďatá už v decembri, v brlohu. Ostáva s nimi až do marca, dokedy ich výlučne živí iba materským mliekom. Tulenica vrhá mláďatá v týchto dňoch, t.j. v marci, na snehu, kde ich dojčí do 12 dní ich veku. Potom ich ukrýva do ľadovej &quot;nory&quot; medzi hladinou mora a povrchom ľadu. Tam ich už kŕmi aj tuhou potravou, preto sa stávajú už pre medvedicu jedlé. Známe sú zábery medvedíc, bušiacich prednými labami do ľadu, aby ho prelomili a dostali sa k mláďatám tuleníc. Tie sú už pre medvedicu, ale najmä pre jej mláďatá energetickými bombami. Ich matky medvedicu nezaujímajú - sú laktujúce a preto &quot;zamliečené&quot;, nechutné. Zábery, keď sa medveď vrhá za tmavým, a teda čoby dospelým tuleňom, vrhajúcim sa do diery v ľade, sú síce reálne, je treba si však uvedomiť, že tuleň dospieva v 2 - 3 roku veku. Možno aj neskôr. Teda unikajúci tuleň je najpravdepodobnejšie &quot;lanštiak&quot;, adolescent, nedospelý jedinec, nutrične však najhodnotnejší kus koristi pre všetky predátory. Načasované je to preto tak, aby tulenice mohli v pohodlí ešte predtým, než sa medvedice vyhrabú z brlohov, odrodiť a odkojiť mláďatá prvých 12 dní pod holým nebom. Inak by museli medvedice prechádzať pomedzi &quot;zapáchajúce&quot; tulenice a tulenčatá k moru, kde by zimným pôstom oslabené museli prácne loviť morské živočíchy v mori, čo by bolo pre nich mimoriadne namáhavé a život ohrozujúce. Ohrozené by boli aj jej mláďatá, ponechané na brehu, pretože je známe, že sú atakované vlastnými otcami. Výhodnejšie je preto pre ne čuchom objaviť tulenča v ľadovej nore, prelomiť ľad a zmocniť sa ho. Je to určite pre medvedicu energeticky menej náročné. Čo chcem tým povedať. Tulenica chráni mláďa tým, že mu urobí noru v ľade, zajačica noru nerobí. Zajačik však je už po 8 - 10 dňoch, kedy začína konzumovať aj prvé byľky, dostatočne behavý, preto má možnosť pred líškou ujsť. Navyše je aj rýchlejší, ako ona. Navyše mu matka pomáha tým, že udržiava chodník od pekáča až na krmovisko ohryzom prekážok /rastúcej vegetácie/, hlavne však trusom a pachom výlučkov pachový žliaz, ktoré si nanáša na spodky chodidiel a tie následne prenáša na chodník. Zajačí pach potom pôsobí na líšky, ako repelent na komáre. Zajačiky sú preto fakticky na matkinom chodníku chránené. Koniec koncov všetky tieto mechanizmy smerujú k tomu, aby &quot;aj vlk bol sýty, aj ovca celá&quot;. Čiže - aby sa tuleň, ani zajac ani nepremnožili, ani nevyhynuli. Musia byť najprv ponukou zoomasy pre poredátory, potom aj jej tvorcami. Toľko z nočného písania ako dôsledku dlhoročných nočných smien, netreba za tým hľadať nejaké anomálie. Je to len také - ako bratia Česi vravia - počteníčko k raňajkám. Ja to zatiaľ ráno to dospím.

poslal: Kobra15. Marca 2009., 17:16
<br/>;/ tohto smajlíka som tam nechcel dať. Neviem, ako sa tam dostal. Sorry.
<br/>reakcia na príspevok: Kobra - 15. Marca 2009., 17:11odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra15. Marca 2009., 17:11
<br/>Ty to zovšeobecnene píšeš. Máš konkrétny príklad? O tom, čo píšeš, môže sa stať napr. aj to, že pytliak zastrelí jeho matku a potom nie je chránené. Inak je matka vždy nablízku a len tak jednoducho si nedá zožrať srnčiatko. A pred krkavcami ho hravo ochráni. Inak sleduj, ako sa správa napr. hus domáca, ak má húsatá a prídeš príliš blízko. Alebo pes, ak sa odváži prekročiť &quot;povolenú hranicu&quot;. Aj u zajačice je to tak, že aj keď mláďatá zanechá &quot;macošsky&quot; osamote, vždy je nablízku. Takže to nie je také jednoduché. Inak vajcia kurotvarých sú jednofarebné, svetlé. Nechráni ich nenápadné sfarbenie, ako napr. u kulíka. Sliepka počas sedenia musí denne z nich zísť, aby sa vyprázdnila, nakŕmila, ponaťahovala, čo trvá od 10 minút až do 2 hodín. Vajcia potom svietia do okolia až samovražedne. Ak by ich diviaky len tak uvideli, alebo zaňuchali, hneď by ich zlikvidovali. A ak by to bolo pravidlo, vtáky by nemohli na zemi ani hniezdiť. A za 21 - 28 dní sedenia na znáške by diviaky /a nielen ony/ mali milión príležitostí likvidovať znášky. Tomu tak nemôže byť. To hádam uznáš. Musí byť preto zaručená bezpečnosť znášky. Ja verím predstave, že sliepka je nejedlá. Dravce o ňu, ako o dospelú korisť namajú záujem. Smrdí im. Vajcia majú na povrchu také póry, o ktorých odborníci tvrdia, že vajce nimi &quot;dýcha&quot;. Skôr verím tomu, že sú to &quot;akumulátory smradu&quot;. V neprítomnosti sliepky ten smrad uvoľňujú, čím repelentne odpudzujú predátory. To stačí na ten &quot;oddychový čas&quot;, kým je hniezdo opustené. Ak sa sliepka po 2 hodinách nevráti /uloví ju pytliak, zrazí auto na ceste,.../, repelent vyprchá, po dlhšom čase aj zárodky zahynú a vtedy sa hniezdnej znášky môže zmocniť aj jež. Už je lákavé pre všetky možné predátory v okolí. Čiže - ak líška zlikviduje znášku, so sliepkou sa predtým muselo niečo stať. Preto never tomu, že diviaky, ak nájdu srnčiatko, hneď ho zlikvidujú. Verím dokonca tomu, že diviaky vedia o všetkých srnčiatkach /&quot;zamliečených&quot;;/ vo svojom biotope podľa čuchu, ktorý majú veľmi jemný. Ale pohybujú sa medzi nimi ako po mínovom poli. Práve pre ten mliečny &quot;smrad&quot;. Ak po čase začnú prijímať aj tuhú potravu, matky ich už berú so sebou a potom sú už vo väčšom bezpečí.:I

oslal: Kobra16. Marca 2009., 07:36
<br/>Rozum ma neopustil, zo súdnosti som nič nestratil, to skôr ty si sa nenarodil s obrazotvornosťou, kombinačnými schopnosťami, aké majú aspoň priemerní inteligenti. Ale - ak dovolíš - zakontrujem ti: pán Boh dal život aj takým, ako si ty. A nebyť takých, nebolo by ani &quot;Kobier&quot;. Vulgárnych ľudia poznajú mnohých, Kobru IBA jedného. :D:D
<br/>reakcia na príspevok: robitusin - 15. Marca 2009., 20:22odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra16. Marca 2009., 07:19
<br/>O bažantnicových sliepkach mi nič nehovor. Poznám prípady, keď dve sliepky znášali do jedného hniezda, potom sa o neho pobili, nakoniec ho opustili a vyplienil ho tchor. No kto je na vine? Podľa teba je to jasné - tchor. Aj prípady, keď sliepka iba niesla a niesla vajcia, &quot;akosi sa nevedela zastaviť&quot;, až ich bolo vyše tridsať, čo nemohla obsadnúť. Tak sa okrajové vždy viac ochladili, ako bolo normálne, sliepka ich preto častejšie miešala, až to nestačilo na optimálny vývin zárodkov a tie napokon uhynuli. Sliepka hniezdo takisto opustila a tchor ho vyplienil. No kto bol zase vinný? Predsa tchor, nie? Podobných príbehov som od bažantiarov počul veľa. Aj o dlhšom venčení som počul nejednu.
<br/>reakcia na príspevok: lubenko - 15. Marca 2009., 17:31odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra16. Marca 2009., 07:04
<br/>LEN teoretik určite nie som. Ale o tom ťa presviedčať nechcem. Ani či som bol horár. A či si srna uchráni srnčiatko pred diviakom a krkavcami? Ja sa na to pozerám nie teoreticky, ale reálne - podľa výsledkov. Nepočul, ani nevidel som štatistiky, alebo iné bilancie, ktoré by informovali o tom, že vďaka diviakom, ich zvyšujúcim sa stavom, klesali stavy srnčej, či inej raticovej zveri. Práve naopak - rovnomerne stúpajú všetky druhy. To nemám z telky, ale z časopisov. Aj tie mi zakážeš? Ako tu potom budem podávať rozumné nápady? Myslíš, že hora mi to vynahradí? 8o

poslal: Kobra16. Marca 2009., 10:29
<br/>Ja nepoznám ľudí vulgárnych, tzn. obyčajných. Buď je niekto vulgárny a sa ho straním, alebo je obyčajný a od toho sa niečo nové môžem priučiť. A v čom som sa sem prišiel realizovať? Už som to neraz písal - sledujem dianie v poľovníctve, môžeš ma brať hoci len za milovníka prírody, isté je, že ma rozčuľuje, že aj napriek výskumu je poľovnícka prax k jeho výsledkom hluchá a slepá. Napr. s tou zimou - nenašla sa žiadna pomrznutá zver, ale ľudia stále majú zafixovanú predstavu o jej ukrutnosti voči zveri /gravidnej/. Keby len ľudia, laici, ale aj poľovnícki odborníci. Nezastávam sa výskumu, nie som výskumný pracovník, zastávam sa len zdravého sedliackeho rozumu - pravdy. To je občianskou povinnosťou každého. :I

poslal: Kobra16. Marca 2009., 11:07
<br/>Aj ten, ale hlavne publikovaný v masmédiách a periodikách. Len sa modlím, aby vás bolo čím ďalej, tým menej. Pomôže to hlavne zveri.

poslal: Kobra16. Marca 2009., 11:29
<br/>K tým vajciam ešte. Vajce musí byť chránené ešte pred trvalým zasadnutím sliepkou na násadu. Napr. jarabica znesie niekedy až 23 vajec. Každý deň jedno. Je jednofarebné, sivé až olivovohnedé. Hniezdo je jednoduché, na zemi, nikto jej ho nestráži, vajcia svietia do ďaleka, prvé musí len do zasadnutia sliepky na hniezdo vydržať najmenej 23 dní /na slnku, daždi, vetre, a niekedy aj pod snehom/, po zasadnutí ďalších 23 - 25 dní. Z toho mi vychádza, že ak je vajce čerstvé, je rovnako odpudzujúce pre dravce, ako zasadnuté s vyvíjajúcim sa kuriatkom. Zdá sa preto, že len vajcia zapáchajúce - či už s odumretým, ale nevyvíjajúcim sa zárodkom, alebo s odumretým, ale vyvíjajúcim sa zárodkom v rôznom štádiu vývoja - od 0 do 23 dní. Do hniezda nesmie stúpiť ani diviak, ani srna, či iný živočích. To znamená, že o nich musia vedieť a s istotou ich obchádzať. Inak by jarabice, ako živočíšny druh, nemohli nikdy zahniezdiť a vychovať potomstvo. Alebo by museli hniezdiť niekde vysoko v dutinách skál, alebo stromov. Také niečo som ešte nevidel.:I

poslal: Kobra16. Marca 2009., 12:39
<br/>Tiež chodím do prírody rád za príjemného, aj vulgárneho počasíčka, avšak - viem, že som náročný - radšej by som chodil, ako aj každému prajem chodiť do prírody bez prašivých líšok, premnožených diviakov, hnačkujúcich gravidných sŕn, paličkáčov, atď.
<br/>reakcia na príspevok: DKo - 16. Marca 2009., 11:11odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra16. Marca 2009., 12:33
<br/>Milý Zapar.Už som to tu a na mysliveckom portáli dávno písal, že mi sliepky a kačice pižmové bežne hniezdia pod chlievmi medzi potkanmi, kunami, tchormi, len si to v mene vedy je treba povyhľadávať. Alebo poinformovať sa u iných chovateľov po dedinách, prípadne sám vyskúšať, pretože mne sa tu akosi zo zásady neverí.

[r] poslal: Kobra16. Marca 2009., 13:17
<br/>Ja nechcem dokonalý svet, ja chcem zdravú prírodu. [/r]

poslal: Kobra16. Marca 2009., 14:52
<br/>Nám sliepky nesú kedykoľvek a kdekoľvek, hlavne však si vajcia nestrážia. Potkany môžu kradnúť vajcia bez toho, že by sa im skrivil chlp na kožúšku. Také detektívne úvahy o zatajovaní pelechov ma už dávno prestali zabávať. Podobne sa tvrdí o vlkoch, ak niekto videl vlka v blízkosti srny - neulovil ju preto /resp. vlčica/, aby neprezradila svoj brloh s våčatami. Pravdou však je, že srna je pre vlka zvlášť nebezpečná korisť - asi ako pre človeka. Už boli opísané prípady, keď pri oslobodzovaní srnca, zamotaného do pletiva, záchranca prišiel takmer o život. Kopýtka sú veľmi nebezpečné. Teritorialitu som už dávno spochybnil - medvede pri love lososov, mrožov, atď. zákony teritoriality rušia na čas sezónneho výskytu nadmerného množstva potravy. Zúfalý naozaj nemám byť prečo, pretože nehovoríš pravdu - nie sú všetci takí, ako ty. Zdroje zvyknem uvádzať, ale väčšinou stačí, ak budeš aj ty sledovať prírodopisné dokumenty. Neverím, že tvorcovia klamú. A o hlasovaní - dobrá myšlienka. Poľovníctvo však nepotrebuje hlasovanie, ale konanie.
<br/>reakcia na príspevok: Zapar - 16. Marca 2009., 13:21odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra16. Marca 2009., 14:31
<br/>Ja som zdravý. Keby aj príroda bola taká zdravá, ako ja - nebolo by besnoty, prašiviny, vší, hnačiek z obilnín,... Stačí?

poslal: Kobra16. Marca 2009., 18:20
<br/>Ten článok musel písať nejaký pisálek, ktorý nevie vôbec nič o biológii kamzíka. Vraj pre sneh hynú. Veď to je ich pôvodný, štandarný, evolúciou stanovený biotop. Ako aj púčiky jarabiny sú takou štandardnou potravou pre kamzíka, ako bambus pre pandu. Ak by kamzíkovi v zime prekážal sneh, už v dávnej minulosti by odmigroval k Dunaju. A prečo uhynuli? Určite nie pre sneh. Ani od vyčerpania. Už som písal o vysielačkách, ktoré nasadili 4 kamzíkom. Jedného som už videl v TV s odhnitým rožkom. Mám veľké tušáky, že za tým je telemetria. Aj jeden medveď s vysielačkou sa netradične zobudil a blúdil okolo svojho brloha. Druhého vo Farmárskej revue včera na STV 2 ukazovali, ako si vopchal hlavu do kanvy na mlieko. Toto zveri škodí, nie sneh. So snehom tu žije milióny rokov. A prosperuje.:I
<br/>reakcia na príspevok: lukas - 16. Marca 2009., 16:45odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra16. Marca 2009., 18:06
<br/>Veď ja konám - pri PC. Nestresujem líšky a ostanú gravidnú zver, hlavne však tokajúce sluky. A bol by som rád, keby ste ma nasledovali. Dali pokoj hlavne slukám a s priateľmi sa stretávali čo najďalej od ich lokalít. Poľovnícka sezóna sa dá zahájiť aj civilizovanejšie, ako strieľaním po tokajúcich, hniezdiacich a vodiacich slukách. Keby zver vedela čítať a rozprávať, viete koľko vďaky by som zožal? Ale aj vy, ak by ste sa pridali k nám.

poslal: Kobra16. Marca 2009., 18:35
<br/>Ja som nepísal, že informácie mám od teba. Tvoje zážitky a začiatky tvojej poľovníckej éry ti nikto neberie. Ale myslíš si, že každý bažantiar má len takéto zážitky? Že moji priatelia klamú? Veď ich poznám roky. Teba vôbec nepoznám. Tak sa nerozčuľuj a moje teórie nechaj na na pokoji. Niekomu sa zídu.

poslal: Kobra16. Marca 2009., 18:55
<br/>Ja s nimi nemám nič spoločné. Už niekoľkokrát som písal, že nie som nijaký ochranár. Že som 2 v 1. Chovateľ a lovec v jednej osobe. To necítiť z mojich príspevkov? Ešte dlho mi bude tvrdnúť zadok na stoličke za PC? Zdá sa, že to strúhadlo na tvrdú kožu /Ped egre / budem potrebovať aj na zadok.:D:D

poslal: Kobra17. Marca 2009., 13:54
<br/>Ja aj teraz tvrdím, že nepoľujem. Momentálne. Prečo je každý zvedavý, či poľujem? Poľoval som a teraz píšem. Je to ako keby som hral hokej, ale už nehrám. Prečo by som nemohol písať o hokeji? Dávať cenné rady bývalým spoluhráčom, ako aj nádejným hokejistom? Aj vtedy by som bol teoretik? A hoci aj. Poodstatné je, že nám ide o dobrú vec - zlepšiť stav. Nikoho neojebabravam. :I

poslal: Kobra18. Marca 2009., 07:52
<br/>Nie je to rozpor vo vyjadrovaní myšlienok a už vôbec nie teória. Je vedecky dokázané, že obiloviny zveri škodia a že ak sa celkom vylúčia z potravy zveri, kvalita zveri sa zvýši. Nie zníži. Skalické daniele - ja by som vylúčil obilniny aj pred rujou. Poľovnícky chovateľ má oproti chovateľovi domácich a zvernicových zvierat tú veľkú výhodu, že nemusí zveri podávať potravu. Ona ju má k dispozícii kedykoľvek, koľkokoľvek, akejkoľvek. Zver si jej môže dopriať bez zábran ad libidum. Nevyvratiteľným dôkazom je jej kondícia - telesná i duševná. Aký logický dôvod preto existuje na prikrmovanie zveri? Alebo príklad kačice. Doma ju musíme kŕmiť, pretože je plne závislá na chovateľovi. Ale divú? Tá sa vie plne o seba postarať. U vtákov, keďže im obilniny nerobia problémy, by sa ešte dalo súhlasiť s &quot;vernostným&quot; prikrmovaním u bažantov, aby sme si ich udržali v revíri. Ale nie pre hladovanie. Bažant si nájde dostatok potravy aj bez prikrmovania. Stačí si pozrieť jeho kondičný stav a obsah hrvoľa. Ak ho však udržíme prikrmovaním, je to náš úspech. Ale v udržaní v revíri, nie v kondícii, resp. prežívaní, existencii. Medzi chovateľské aktivity, alebo povinnosti poľovníkov namiesto prikrmovania v prvom rade patrí kľud pred a pri párení /loviť až od ruje, najlepšie po nej, u vtákov po skončení reprodukčných povinností, nie pred nimi/. Ak prikrmovať, tak len lokálnou potravou na koreni. Vysádzaním kŕmnych drevín a krovín /smrekov, borovíc, malín/, plodín, resp. plodových drevín /dub, buk, jarabina,.../. Podotýkam - ak je ich v revíri nedostatok. Ale taký revír nepoznám. U kačice divej je vhodnou chovateľskou činnosťou tvorba hniezdnych príležitostí stavbou búdok na hniezdenie. Skrátka všetko, čo zveri pomáha. Nie, čo ju obmedzuje.:I

poslal: Kobra18. Marca 2009., 10:28
<br/>No veď! Ale od októbra cez celú zimu nepredkladajú. Ja hovorím, že by som nepredkladal ani od augusta. Teda vôbec nepredkladal. Podstatné je to nepredkladanie v zime. Zver nehnačkuje a teda plody a paroženie prebieha ideálne, štandardne. Ale ty si chcel citovať článok o škodlivosti obilnín. Nie? Nie je to o škodlivosti?

poslal: Kobra21. Marca 2009., 15:17
<br/>Prečítal som si všetky doporučované príspevky ešte raz, keďže Myslivost odoberám, tak som ich čítal hneď, ako som ju vybral zo schránky. Budem sa opakovať, ale dospel som ešte k jednej závažnej chybe. Okrem toho, že stále bazírujeme na prikrmovaní, ako na snahe zmierniť dôsledky KRUTEJ zimy, ktorých niet /táto zima to neomylne ukázala - nenašiel sa zmrznutý jediný kus/, prikrmovaním škodlivými obilninami v kombinácii s medicinálnymi preparátmi proti acidóze a parazitom meníme, žiaľ k horšiemu, biochémiu tela srnčej zveri. To má priamy negatívny dopad na vývoj plodu a paroženie. Ďalšia chyba je selektívny odstrel - správne píše kolega Náhlý, že ešte nikde sa neskvalitnila srnčia zver odstrelom slabých jedincov. Zo všetkých článkov som si urobil jediný dojem - za veľa peňazí málo muziky a ešte falošnej. To v Skalici sú na tom oveľa lepšie - za málo peňazí veľa muziky. A rezkej. Takže môj model manažmentu ostáva bezo zmien: Neprikrmovať jadrom, gravidným srnám nepodávať žiadne preparáty, ktoré by mohli ohroziť vývoj plodu, neloviť pred rujou a zabudnúť na mrazivú zimu, ako na nehostinnú. Riaďme sa pojmami, nie dojmami. Už len odporúčanie prikrmovania je zcestné - radia prikrmovať denne, plynule po dobu 180 dní cez celú zimu, aby si zver zvykla na pravidelné dávky. Ale ako to dosiahnuť vo voľnom revíri? Zo skúseností sa vie, že zver sa drží krmelcov, len ak je snehová pokrývka. Ak sneh zíde, zver si krmelcov nevšíma. Tak to bolo koncom januára, keď sa oteplilo, pršalo, zver prestala brať obilniny, aj seno. Potom sa opäť ochladilo a zver opäť po veľkej prestávke začala brať zrno. Ako presvedčiť zver, aby sa nevzdiaľovala od krmelcov ani po oteplení? Je to hazard. V Skalici to nehrozí.

poslal: Kobra21. Marca 2009., 15:43
<br/>Pedro, máš nesprávny dojem. Dosahujem presne to, čo chcem. Nemôžem a ani to nechcem, aby každý a so všetkým súhlasil, čo tu píšem. To by som potom nemal o čom písať, ak by to už predo mnou niekto napísal. Všetky problémy by boli vyriešené - nemusel by som:1. na medajlové daniele cestovať do Skalice, na druhý koniec republiky, stačilo by mi na druhý koniec revíru, teda posliedkou na druhý koniec. 2. lietať na hlucháne do Fínska, stačilo by k priateľovi u susedov. 3. na srnce s 1200 gr parožím na Sibír, ale stačilo by cez jarok, 200 od domu. 4. zajace by som musel &quot;vykopávať&quot;, aby som mohol zasadiť zemiaky. 5. na sluky by som nemusel lietať do Francúzska, ale hneď na začiatku revíru by som si na jeseň mohol uloviť nie jednu sluku a nemusel by som ich pitvať a dušovať sa, že to boli naozaj kohútiky. A o tom, že by som nemusel nosiť vodu a repu v lete zajacom na pole, sa už nemusím ani zmieňovať. Mal by som príjemnejšie starosti - zväčšiť poľovnícku izbu a obsah mrazákov.

poslal: Kobra22. Marca 2009., 07:31
<br/>Si veľmi nepozorný čitateľ. Nikdy som netvrdil, že selektívny odstrel je chyba. Chybná je doba jeho vykonávania. V Skalici ho robia, ale až v ruji - odlov mladých kusov. Ako aj lovných. Na rozdiel od selektívneho odstrelu srnčej zveri už od 16.5. Dva mesiace pred rujou. To je zásadný rozdiel. Do ruje si rozplašíme zver a potom sa čudujeme, kde je naša zver a čia je u nás. Toto v Skalici nehrozí.