Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!

oslal: Kobra29. Marca 2009., 16:32
<br/>Zakázaný aj povolený môže byť jeden a ten istý druh dreviny. To znamená - napr. 2 stromčeky smreka, rastúce 1 meter od seba /alebo aj viac/. Jeden bude &quot;zakázaný&quot; a teda chránený trebárs drôteným pletivom proti obhryzu zverou a druhý bez akejkoľvek ochrany - &quot;povolený&quot;, prístupný zveri. Zakázaný bude nerušene rásť, ako v chránenom parku, pretože bude chránený pred obhryzom zveri. Druhý, &quot;povolený&quot;, bude zaostávať v raste, pretože bude neustále obhrýzaný a bude rásť, síce tiež ako v parku, ale ako strihaný, pretože zver ho neustálym obhryzom bude nútiť k tvorbe nových a nových výhonkov zo spiacich pukov. Ako to bežne vídame u strihaných živých plotov. V desiatich rokoch zakázaný môže mať výšku cca 2 metre /+-/, povolený - 1 meter. Avšak ani povolený nie je stratený pre lesníctvo. Stačí ho hoci aj v neskoršom veku ochrániť pletivom, alebo namazať terminál proti ohryzu a bude pokračovať v raste do výšky, ako jeho chráneý, &quot;zakázaný brat&quot;. Neviem, či z toho vyjdeš, ale dúfam.

oslal: Kobra31. Marca 2009., 15:43
<br/>No tak bočné, to je jedno. Listnáče však majú spiace, aj bočné. Podstata je v tom, že zver obhryzom núti drevinu nerásť do výšky, ani šírky, preto drevina zaostáva v normálnom raste, ale rastie ako ikebana. Alebo umelo tvarovaná, zahustená. Podobne je to u tráv na pasienku - ovca odhryznutím byle núti trávu odnožovať. Miesto jednej byle má niekoľko. Tak si zabezpečuje stále mladú trávu, ktorá je nutrične oveľa kvalitnejšia, ako stará, kvitnúca.

poslal: Kobra2. Apríla 2009., 10:33
<br/>Ešte lepšie - takmer každý tretí medajla.
<br/>reakcia na príspevok: norel - 2. Apríla 2009., 10:30odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra2. Apríla 2009., 10:31
<br/>Ja úspech vidím v NEOTRAVOVANÍ zveri OBILNINAMI V ZIME, pretože im zver hnačkovala a hynula. To ostatné, čo tu píšeš, ma nezaujíma. To to si zasa ty dobre prečítaj!:I

poslal: Kobra2. Apríla 2009., 11:35
<br/>Obilniny sú pre prežúvavce vždy škodlivé. Ich traviaci aparát nie je stavaný na príjem veľkého množstva obilnín. Najviac sú škodlivé v zime pri snehovej pokrývke, keď sa zver sústreďuje pri krmelcoch. No najhoršie je to pre gravidné samice. Hnačkujúce predsa nemôžu optimálne donosiť plody. To nie je z mojej hlavy, ale z medializovaných informácií. A ja nemám chuť teraz vyhľadávať, kde to mám. Každý poľovník by si to mal prečítať aspoň v PaR.

poslal: Kobra2. Apríla 2009., 15:44
<br/>Ja nepotrebujem, aby si mi dokazoval, že všetci poľovnícki odborníci a výskumníci sú hlupáci, plus Kobra, a len ty si najmúdrejší. Plus niekoľko ďalších, ktorí neznesú počúvať pravdu. Ja verím tomu, čo čítam a vidím od svetovo známych odborníkov. Nie od nejakého Texeda a spol., od ktorých som ešte nič nečítal, ani nevidel. Ani po tom netúžim. A verím im až natoľko, že nepotrebujem robiť vlastné experimenty. Nevzpieram sa pravde. Ani na Aljaške, ani v Masai Mare. Toto sledujú aj nepoľovníci a podľa toho si vytvárajú aj obraz o poľovníkoch a poľovníctve. Keď vy sa nehanbíte umlčiavať pravdu pred nepoľovníckou verejnosťou, tak ja sa hanbím. :I

oslal: Kobra3. Apríla 2009., 11:34
<br/>Vďaka NEPRIKRMOVANIU by bola v ešte lepšej kondícii. Na acidózu bachora nemusí hynúť, aj trus môže byť v najlepšej pohode. Ide o to, aké budú srnčatá - či z nich budú paličkáče, alebo medajlové kusy. Prajem vám, aby ste mali medajlové, ale - nakoniec, sami viete, akú máte zver. O zem by ma hodilo, ak by ste mali vďaka zimnému prikrmovaniu prevažne medajlové kusy.

poslal: Kobra4. Apríla 2009., 07:58
<br/>Máš pravdu, že tu prezentujem skúsenosti niekoho iného, ale to nie je hra na múdreho. Z takých skúseností si je treba brať vzor, ak chceme pozdvihnúť manažment lovnej zveri na kvalitatívne vyššiu úroveň. Tak napr. v tom článku o Skalici som si všimol ešte jednu pozitívnu vlastnosť, resp. trend. Vzostup medajlových trofejí v prospech zlatých, čo môže byť len potešiteľné a vzorové pre chov prežúvavej zveri. Kým v rokoch 1975 - 2000 ulovili 13 zlatých, 31 strieborných a 40 bronzových, v rokoch 2001 - 2006 to bolo 72 zl., 56 strieb. a 37 bronz. Čiže - je tu jasný kvalitatívny vzostup - pred r. 2000 najmenej zlatých, po ňom najviac zlatých. Tak sa má manažovať zver. Toto je treba študovať a nie Kobru vymazávať.

oslal: Kobra4. Apríla 2009., 12:18
<br/>Občerstvovanie krvi je rozprávka, ktorej už nik neverí. Už Vogt zdôrazňoval neustále občerstvovanie krvi a mal aj výsledky. Keď však skončil, zver sa zhumpľovala. To mám teraz neustále dovážať novú a novú krv? Už som tu spomínal vlky, u ktorých na jednom teritóriu žijú po stáročia rodinné &quot;klany&quot;, ktoré do svorky nepripustia &quot;ženíchov a nevesty&quot; od susedov. Ak uhynie alfa vlčica, alfa vlk pokračuje v rode s najstaršou dcérou. Ale úpadok genofondu neexistuje. Toto je už dávno známe.
<br/>Keď dovezieš z NZ zver, nie za 7 - 10 r, ale už za 2 - 3 roky tu máš zdevastované škótske jeleníky. Tak sa o tom píše v Biologických základoch poľovnej zveri. Preto ti píšem, že podaruj mi najslabšie daniele a o pár rokov ťa pozvem na zlatomedajlové kusy. Zarobím na trofeji, ušetrím na občerstvovacích chovných kusoch a na pšenici. Pretože dám pokoj pred a pri párení, nebudem otravovať pšenicou v zime a ušetrím ešte aj na stavbe krmelcov.
<br/>O investíciách a o pracháčoch sa v článku nepíše, ale ak by aj, neuverím. Kto na Sibíri vráža prachy do občerstvovania srnčej zveri? Akí pracháči tam nosia devízy na prikrmovanie? A lovia sa tam 60 kg srnce s 1200 gramovým parožím. Na toto mi odpovedz. A čo v okolitých štátoch, kde sa zver neprikrmuje, ako som tu už tiež spomínal /ale citoval som iného/, majú veľké dravce a kapitálne trofeje? Takže ja v občerstvovaní, drahých investíciách a v pracháčoch úspech vôbec nevidím.
<br/>Ty spoliehaš na jedného človeka, ktorý k vám chodí a kdesi čosi videl? Ja by som tam do toho revíru išiel a by som dokázal to, čo Skaličania.
<br/>Ja vo svojej makovičke mám všetko v najlepšom poriadku /ako &quot;komínky&quot; na vojne/, som proti prikrmovaniu jadrom, najviac v zime /to oni veľmi dobre robia aspoň to, že sa mu vyhýbajú v zime/. A o kŕmení vo voľnom revíri ťažko hovoriť. Mám za to, že ak má zver prístup k prirodzenej potrave, predkladanú si nevšíma. Ale dá sa navyknúť. Ja by som sa tomu preto striktne vyhýbal. A či som proti kŕmeniu? Pozri - ja ich úspech vidím v neprikrmovaní jadrom. A to ostatné okolo je omáčka, ktorá ma nezaujíma. Čiže mne ide o to, že kľúčovým faktorom je vplyv mechanizmu: zima - jadro - hnačky - úhyn - poškodený genofond. Ak z tohto reťazca odstránime jedno ohnivko - jadro - celý reťazec sa zrúti. Ostane iba zima. A po nej štandardný genofond. Som teda za NEPRIKRMOVANIE JADROM V ZIME. Vôbec si teda nemyslím, že ich úspech stojí aj padá na tých vagónoch a metrákoch krmiva. Jarné kmeňové stavy ma rovnako nezaujímajú, ako aj ich repa a seno.
<br/>Mohli by sa po Slovensku preháňať síce nie až mliónové stáda raticovej zveri, ale medajlové áno a bez jediného eura na chov. Tomu ver. Len keby si aj mne veril!? To nie je vykrmovanie zveri, to je najprirodzenejší, štandardu najbližší manažment zveri. Potrebné je iba zvýšiť odlov.
<br/>S tými medveďmi nerozumiem, čo by som mal poradiť ochranárom. Priznávam.
<br/>Ja z prírody žiadnu chovnú stanicu nechcem robiť. Práve naopak - ak je vysoký stav zveri, je treba zvýšiť iba odlov a neprikrmovať. To je celý kumšt.
<br/>Keby som mal informácie iba z PaR, dal by som ti za pravdu. Ja to však sledujem už dlhú dobu a nielen na stránkach PaR.:I

poslal: Kobra4. Apríla 2009., 13:48
<br/>K tým škótskym jeleňom možno ešte spomenúť králiky v Austrálii. Tiež ich tam nikto neobčerstvoval. Iba ak vodou, pretože tej mali nedostatok. Bez občerstvovania krvi sa z králika, dovezeného z Európy a náchylného na myxomatózu, stal králik tak odolný, že ho myxomatózou nebolo možné ani jej umelým šírením pomocou komárov nie zničiť, ale ani znížiť stavy. Stavy sa síce znížili až o 95 %, ale už o dva roky boli na rovnakej úrovni, ako pred naočkovaním.
<br/>reakcia na príspevok: tomas - 4. Apríla 2009., 12:39odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra4. Apríla 2009., 13:39
<br/>Škótske jeleníky na N. Zéllande - to bola geografická izolácia. 5 rokov sa na ne nepoľovalo, žiadnymi podruhmi sa neobčerstvovalo a za dve filiálne generácie sa z nejmenšieho európskeho poddruhu vygeneroval najväčší karpatský poddruh. A bez prikrmovania.

oslal: Kobra4. Apríla 2009., 15:58
<br/>K tej starostlivosti o zver vyšiel zaujímavý článok v poslednom čísle Myslivosti, 4/2009, str. 22. Nemám z neho vôbec dobrý pocit. Vraj ide o názornú ukážku profesionálnej starostlivosti o zver. Mne skôr pripadá, že ide o profesionálnu ukážku, ako oklamať zver, aby neškodila lesu, pretože na jednej strane píšu, že zver nechce seno, obilniny že jej škodia, ale článok dáva rady, ako do prípravy kŕmnej zmesi zapracovať tieto komponenty. Čiže - aby jej seno nasilu chutilo a kukurica neškodila. Hlavným cieľom je však predísť škodám na lese. Zver je až na druhom mieste. Vidno to aj na snímkach, kde nevyzerá veľmi zdravo a o kapitálnom paroží sa nedá ani uvažovať. Nechápem, prečo sa tak hazarduje s genofondom zveri. Prečo sa neprikrmuje iba s dendromasou - vrcholcami po ťažbe, kôrou po odkôrňovaní. Načo hazardovať s nechceným senom a zdraviu škodlivým jadrom. Aj by to bolo lacnejšie, menej prácne a hlavne kvalita zveri by bola neohrozená.

poslal: Kobra16. Apríla 2009., 14:46
<br/>Neber si to osobne, ale mne takýto výskum pripadá, ako výskum auta, ktorému do nádrže natankujem 17 % benzínu a 83 % vody. Alebo 34 % benzínu a 66 % vody. Pretože tak, ako auto &quot;nechce&quot; vodu, tak zver nechce seno. No a podľa toho potom vyzerajú aj výkony: u jeleňov krátke parohy, u auta krátka jazda. Ak vôbec je nejaká možná. Vplyv na jeleňov na vegetáciu je už iným pohľadom na problém. To, že s vyrušovaním pristupujú ku krmivám iba v noci a kmene obhrýzajú 24 hod je namierené, ak to dobre chápem, proti ľudským aktivitám v oblastiach s manažmentom jelenej zveri. Je to pravda, aj tak však negatívnym faktorom ostáva vplyv nechceného sena na skladbu živín pre organizmus - ochudobňuje metabolizmus organizmu o štandardné zloženie potravy, čo má priamy zlý dopad na graviditu a na paroženie.

oslal: Kobra19. Apríla 2009., 09:00
<br/>Vo štvrtok, 23.4.2009, o 16,55 pôjde na ČT 2 ďalší diel seriálu Tisíc let české myslivosti. V sobotu ráno potom repríza. Už som náramne zvedavý. Z obsahu vyplýva, že sa bude jednať aj o muflónej zveri. Zrejme to bude obdobné, ako o jelenej zveri v KRNAPe. K tvojej poslednej vete o zdržiavaní sa jelenej zveri v mladých lesných kultúrach, ktoré môže v dôsledku HLADU vo zvýšenej miere poškodzovať. O škodách na kultúrach, to máš pravdu. Kultúry sú umelo založené porasty a sú preto príliš drahou čokoládou pre zver. Ale že by v dôsledku hladu? Zver ich musí konzumovať /teda dendromasu z prirodzených porastov, nevysádzaných človekom/, ale ako normálnu potravu prirodzeného zloženia živín, nevyhnutne potrebného pre prirodzený vývoj plodu a parožia. Nahrádzať dendromasu jadrom a senom, je ako nahrádzať v slepačej polievke sliepku zemiakmi a tvrdiť, že je to rovnocenná náhrada. Dokonca lepšia. Nikto ma totiž nepresvedčí, že pšenica má také isté zloženie živín, ako smreková kôra. Teda že zemiak má také isté zloženie živín, ako sliepka.
<br/>reakcia na príspevok: norel - 17. Apríla 2009., 09:02odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra17. Apríla 2009., 19:00
<br/>Na túto tému pôjde zajtra, t.j. 18.4.2009, ráno od 05,20 do 05,50 na ČT 2 ďalší diel seriálu Tisíc let českej myslivosti. Je dobré si ho natočiť, alebo inak cez Inernet sa k nemu dostať. Tam sa protredníctvom obrazovky možno presvedčiť, aké je &quot;vhodné&quot; prikrmovanie senom a zrnovinami. Do pozornosti odporúčam sledovať najmä zásterky pod konečníkmi najmä sŕn, ušpinené trusom, čo aj laikovi musí byť jasné, že zver hnačkuje. Hovoria aj o úhynoch, ktoré sú síce minimálne, ale súčasne nechtiac vypovedajú aj o kandidátoch na úhyn. Z voľných revírov po poslednej zime nie sú známe. Autori sú protirečiví - na začiatku hovoria o zveri, ktorá tam žije dlhšie, ako ľudia a o pár minút neskôr, že bolo veľa snehu a ak by &quot;nestiahli&quot; zver z vyšších polôh, neprežila by. A kto potom sťahoval zver, keď tam ľudia ešte nežili? Skutočnosť je teda brutálna - stiahnu zver, aby ju vo zvernici celú zimu trápili hnačkovým krmivom. Celkový výzor zveri je neutešený - okrem špinavých zástierok je to narušené osrstenie /možno zo vzájomných ruvačiek v stresujúcom prostredí zvernice/, slabé, tenké parožie jeleňov, čiastočný albinizmus u srny a hrdzavejšie sfarbenie u srnca. Najhorší je však dopad na prenatálny vývoj srnčiat a jelenčiat, ktorý prebieha v tomto zimnom období. Na graviditu ich matiek. Je to neracionálne. Oveľa väčší efekt by malo použiť pletivo zverníc na ochranu lesných porastov a zveri dať voľnosť a nebrániť prístup k prirodzenej, štandardnej potrave. Zrno celkom vylúčiť, seno si nebude ani všímať. O zrne však vypovedá jeden dokument o výkrme hovädzieho dobytka v Kanade: FrankerSteer. Podľa neho farmári na kanadských prériách chovajú dospelý, reprodukčný dobytok bez akéhokoľvek prikrmovania jadrom. Majú prirodzenú bylinnú stravu, a to dospelé kravy, ako aj ich mláďatá až do veku 6 - 8 mesiacov. Až teľatá po tých 6 - 8 mesiacoch sú odvezené do výkrmu, kde sú kŕmené a &quot;otravované&quot; zmesou obilnín, vlákniny a liečivami. Má to však logický účel na kvalitu mäsa. My však otravujeme zver už &quot;pred výkrmom&quot; - gravidné matky, odchov, parožiace samce. Takže - aby sme zachránili pár krpatých stromčekov pred ohryzom, zatvoríme až 99 % zveri gravidnej, parožiacej a dospievajúcej do ohrád, kde hnačkuje,... A potom očakávajme madajlové kusy.Je to normálne? Aj keď riaditeľ hovorí, že im nejde o trofeje a divinu, ale o ochranu lesa, predsa to nemôže ísť na úkor spokojnosti zveri, o ktorej tam niekoľkokrát hovoria. Aká to spokojnosť s tráviacimi ťažkosťami? Nekritizujem pracovníkov KRNAPU, ani autorov filmu, naopak - som im vďačný za materiál do fóra, aby aj sami pouvažovali, či je to správne. Či je správna a racionálna fukcia prezimovacích zverníc.

oslal: Kobra20. Apríla 2009., 09:17
<br/>Ja by som povedal, že je to škodlivý úkaz a vysvetliť sa dá aj tak, že sa robí tzv. vernostné prikrmovanie. Ak chce niekto udržať zver v revíri, ponúka zveri niečo atraktívne - napr. aj seno, prisolené kŕmnou, alebo aj kuchynskou soľou. Zveri to mimoriadne chutí, samozrejme, že potom aj smädí a tak vyvstáva otázka, či je to priaznivé pre vysokogravidné jelenice a parožiace jelene z hľadiska ich výživových nárokov. Pretože je to v podstate &quot;sójové mäso&quot; - chutné, ale s minimom živín, aké sa odporúča pre obéznych ľudí. Plody a parožie sú ochudobňované o prepotrebné živiny. Sám píšeš, že brali seno, aj keď na okolí je už možnosť výberu potravy. Ja len dodávam, že štandardnej, optimálnej, evolúciou stanovenej. Preto by som to seno radšej odstránil.

oslal: Kobra20. Apríla 2009., 18:47
<br/>Ja nikomu pokoj neberiem. Odkiaľ vieš, že to nikoho nezaujíma? Ja viem čosi iné. Už tu bolo vytýkané, že nikto nemá právo hovoriť za všetkých. Bolo by preto dobre, keby písal vecne a iba za seba.

poslal: Kobravčera, 12:18
<br/>Viem, Johny, že ruku za mňa do ohňa nedáš, iba ak susedovu, ale do rúk sa mi dostala štatistika v čas. Myslivost č. 5/2009, str. 35. A niečo mi tu nesedí. Ty usudzuješ, že raticovej zveri ubúda, autor článku uvádza opak - len čo sa srnčej týka, JKS je vykazovaný 89 439 ks, NKS 68 673 a lov iba 18943 ks /74,4 %/. Takže s tým ubúdaním to nebude zrejme pravda. A podľa Norela sme mali v r. 2007 v SR štatisticky 1213 rysov. A tak mi napadlo dať to do logických súvislostí. Zaokrúhlene 90 000 srnčej pre 1200 rysej zveri. Na 1 rysa potom pripadá 75 ks srnčej ročne. V prestupnom roku o čosi menej. Teda - 1 kus na 5 dní. Váhove je to pri 20 kg koristi 4 kg denne. A kde sú ešte diviaky, muflóny, daniele, atď. Takže je to nereálne. Realita je skôr taká, že rys svoju korisť &quot;nestíha spásať&quot;. A to aj napriek tomu, že mu my &quot;pomáhame&quot; legálnym i nelegálnym lovom, autami, vlakmi, atď. Nikdy stíhať ani nebude, pretože je náročný na kvalitu a spása iba mladé steaky. To by musel zľaviť z nárokov a loviť aj &quot;staré handry&quot;. To však, našťastie, nehrozí. A kolegovia Česi sa boja expanzie predátorov. Najmä tých pár rysov, umelo vysadených, zo Slovenska a imigrovaných z Bavorska. Ako vidno z týchto prepočtov, ČR by &quot;uživila&quot; až 4000 rysov /podľa www.mze.cz žije v ČR asi 300 000 ks srnčej/. 300 000 : 75 = 4000. Kvalitu by však nepozdvihli, pretože lovia iba nedospelú zver a mimo ruje. My všetky kategórie a aj pred rujou a v čase ruje. Týmto nepriamo nútime srny k plodeniu dvojčiat, až trojčiat, ktoré, okrem toho, že nikdy nebudú "rodinným klenotom", skôr dospievajú, čím sa stávajú pre rysa nejedlé. A preto aj eskalujú populačnú hladinu srnčej.:x

poslal: Kobradnes, 10:03
<br/>Živíte tu jedného vola, ale volovinami. Bolo by oveľa múdrejšie živiť ho múdrosťami, novými, prevratnými myšlienkami. Čo ty na to?

oslal: Kobra5. Mája, 14:07
<br/>Čítam, že tu nikto fundovane nereaguje, preto musím ja ešte raz napísať svoje neomylné názory. Máš pravdu - je to neopodstatnená ochrana dravcov, ako predátorov. Ako lovnú zver však nie. Ide však o to, čo z nich chceme mať, ako úlovok - divinu asi nie a trofeje iba ako preparáty. Ako napr. z hluchánieho kohúta. Ako predátorov, ohrozujúcich drobnú, je to neopodstatnené. Keď môžu vo Fínsku loviť hlucháne na tisíce, obe pohlavia, chrániť líšky v čase výchovy mláďat, aký rozumný dôvod existuje na lov predátorov napr. v hlucháních lokalitách u nás? Keď tam neohrozujú populáciu drobnej, prečo by mali u nás? Alebo straky, krkavce, sojky, atď. Ako lovnú zver v čase, keď sa ich mláďatá už osamostatnili, už nie je problém ani etický, ani ekologický, atď. T.j. loviť od 1.7., prípadne až od 1.8. do konca roka.

poslal: Kobradnes, 08:52
<br/>Ja len k vete: &quot;...lov mohol ohroziť celú tamojšiu populáciu&quot;. Lov vtáctva, bez ohľadu na druh, v druhej polovici roka nemôže ohroziť žiadnu populáciu, pretože vtáctvo už nehniezdi, nemá reprodukčné povinnosti, je voľné, môže sa bez problémov &quot;brániť&quot; - odletom, utajením, protiútokom. Ako aj čo sa týka úbytku lovom - je to, ako keď si chovateľ v prvej polovici roka nachová potomstvo, ktorého sa zbaví v druhej polovici roka - odpredajom, jatočným zužitkovaním, darovaním, atď. Lepšie povedané - musí sa zbaviť. Aby si uvoľnil chovateľské priestory na ďalšiu chovateľskú sezónu. Čo sa týka lovu dravcov, neboli by sme jedinými predátormi, ktorí by ich lovili. Aj orly, sovy, jastraby, majú svojich predátorov. Presne tak, ako kačice, bažanty, jarabice. Je rozdiel medzi jediným a jedným z mnohých. Ak by poľovník bol jediným predátorom, mohol by ohroziť. Ale ak je jedným z mnohých - neexistuje. Je treba si však položiť otázku: Ktorý dravec ohrozuje drobnú? Tie myšiaky a sokoly myšiare, posedávajúce na ståpoch elektrického vedenia popri cestách, či poletujúce ponad polia to nebudú, pretože na lov vtáctva /letiaceho/sú príliš jednak ťarbavé a jednak drápy majú malé, prispôsobené na lov drobných spevavcov, ale zdržiavajúcich sa na zemi /napr. vrabce/ a hlavne na lov hlodavcov. Drobnej lovnej zveri, a najmä po odrastení, len málo ubližujú. Skutočnými predátormi sú jastraby, sovy, orly. Tie sa aj využívajú v sokoliarstve. V prírode sú však málo viditeľné, pretože žijú skrytým spôsobom života. Ja som ale za to, aby sa lovili spolu s úžitkovou zverou, tak ako sa lovia líšky koncom roka na spoločných poľovačkách na úžitkovú zver. Rozhodne by to ich populáciu neohrozilo.

oslal: Kobradnes, 12:06
<br/>Toto som napísal do českého portálu Myslivosti: Diskuze. To len aby som sa neopakoval.
<br/>Proti jej bezuzdnému lovu /škodnej/ hovorí štatistika zo Světa myslivosti č. 10/2006. str. 23., podľa ktorej vo Fínsku škodnú zver síce lovia, ale aj chránia. A to - podľa našich zvyklostí - celkom nepochopiteľne. Od 1.5. - 31.7. chránia samice s mláďatami líšok, psíkov medvedíkovitých, jazvecov, norkov amerických a tchorov. V čase, keď samy potrebujú najviac potravy pre svoje mláďatá a v rovnakom čase, keď aj drobná zver potrebuje najviac ochrany pred nimi. Ale - majú aj závideniahodné úlovky drobnej zveri: kačica divá - 248 700 ks, tetrov - 148 700 ks, hlucháň - 43 600 ks, jariabok - 106 300, bělokur tundrový - 106 800 ks. Ale - bažant iba 20 400 ks. Čo nás musí jasne presvedčiť, že škodná nemá nijaký negatívny dopad na stavy drobnej zveri. Záhada spočíva v dobe lovu - uvedené druhy drobnej zveri, až na bažanta, sa lovia od 10.9. do 31.10. Kačica od 20.8. do 31.12. Tu ale môžme hneď vidieť krízu s bažantom - loví sa od 1.9. do 28.2. To znamená, že až do času, keď má už tokať. Zajaca lovia v tom istom čase, čo je ešte horšie, ako u nás. Úlovky majú síce 257 200 ks, mohli by však byť ešte vyššie. Aj niekoľkonásobne. Zajace lovíme gravidné - Myslivost 9/2001, str. 17 / u nás, aj vo Fínsku/, čo je v príkrom rozpore zo zootechnologickými normami. Aké je z toho ponaučenie? Ja by som lovil drobnú zver tak, ako vo Fínsku, až na bažanta a zajaca. Škodnú ešte pred honcovaním, pretože chrániť napr. líšku až od 1.5. je neskoro, pretože mláďatá majú už najmenej mesiac a dovtedy ohrozovať ich matku a ich samotné nie je najmúdrejšie. Najideálnejšie už mesiac pred honcovaním, t.j. od 1.1., aby sme líšku lovom netraumatizovali a tým ju nenútili prežierať sa a zvyšovať kondíciu, ktorá napokon vedie k zvýšenej plodnosti, ako aj vnímavosti na besnotu, teda k zníženej kvalite, degenerácii. Zajaca loviť čo najskôr pred honcovaním. Podľa kačice divej, ktorá sa v ČR loví zootechnologicky veľmi správne od 1.9. do 30.11., čo sú do 1.4. tri mesiace pred párením a znáškou vajec, teda dostatok času na odtraumatizovanie po poľovačkách, na maródku po postrelení. Zajac by potreboval takisto tri mesiace na upokojenie. To znamená, že to vychádza na mesiace od 1.5. do 31.7. Keďže podľa rôznych prameňov zajac sa začína honcovať od konca októbra. Viem, že to znie prehnane, ale je treba myslieť aj na reprodukčné požiadavky zajaca.
<br/>Čo k tomu dodať. Fínskej drobnej nevadí ochrana líšok a kaní, ale našej vadí. Zaujímavé. Rozumieš tomu? Ja veľmi dobre. Hlucháne lovia na jeseň, po reprodukčnom období, my sme ich lovili na jar. Aj keď len kohúty. Z toho mi vychádza, že ak drobnú necháme v pohode sa rozmnožovať, dokáže sa dravcom brániť. A to až natoľko, že aj u nás budeme loviť hlucháne na tisíce, ale na jeseň. Ako Fíni.

poslal: Kobradnes, 08:03
<br/>Včera som si všimol poletovať kŕdlik asi 30 drozdov čiernych /Turdus merula L./ - 9.5.2009. Predvčerom som zasa na chodníku v lese zbadal škrupinku z vajíčka, z ktorého sa vyliahlo mláďa drozda. Bola pri dube a na ňom vo výške asi 3 metre bolo ich hniezdo. Rodil sa nový život - povedal by básnik. Mne však začalo vŕtať v hlave - prečo sa jedny vtáky toho istého druhu zodpovedne starajú o prosperitu svojho druhu, o potomstvo/, hniezdia, vychovávajú svoje mláďatá/ a druhé sa flákajú /poletujú v kŕdlikoch/. Ako keby sa ich to netýkalo. Potom mi ale došlo, že - čo som už skôr tvrdil a tu písal - ako bažant, havran či iné vtáctvo ich veľkosti, je reprodukčné zrelé až vo veku 23 - 24 mesiacov, potom to musí platiť aj u menšieho druhu vtáctva /drozda/. Preto je to len ďalší dôkaz, že vtáctvo sa &quot;neponáhľa&quot; hniezdiť hneď v nasledujúcu jar, ako sa narodili, vo veku necelého roka, ale si ešte rok &quot;poparobčia a podievčia&quot;. Alebo ako kolegovia Česi vravia: &quot;Ať se mládí vydovádí&quot;. Tak to vidím ja.