Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!

poslal: Kobra26. Februára 2009., 23:15
<br/>Už som tu o tom písal. Za predpokladu, že by som vo svojom revíri mohol manažovať zver podľa vlastných zákonov, pre srnčiu zver by som v prvom rade zmenil dobu lovu. Pretože loviť zver /nechovnú/ od 16.5. do ruje v júli považujem za sarkazmus najhrubšieho kalibru. Maximálne traumatizovať zver hlavne postreleniami a potom od nej očakávať láskyplnú ruju, je celkom mimo zdravý rozum. Lovil by som najskôr od konca ruje. Je to na dlhšie polemizovanie, ale ako vidím - hlavou múr naozaj neprerazím. Je však nádej, že ten múr prehnije a dobre tvrdá hlava ho raz prerazí.
<br/>reakcia na príspevok: jager133 - 26. Februára 2009., 15:43odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra26. Februára 2009., 23:02
<br/>Pre jedovatosť určite nie.
<br/>reakcia na príspevok: kikama - 26. Februára 2009., 22:25odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra26. Februára 2009., 23:00
<br/>Nereagujú, pretože som si dal poradiť od Donatáka, aby som tam nepísal. Ale nie pre obsah, ale pre zbytočnú stratu času.
<br/>reakcia na príspevok: mauser98 - 26. Februára 2009., 21:36odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra26. Februára 2009., 22:58
<br/>Ďakujem! Ani si nevieš predstaviť, akú dobrú reklamu si mi urobil. Verím totiž, že to budú čítať ľudia aj s vyšším IQ, ako je tvoje, pretože to tvoje, podľa toho, ako to píšeš, nie je bohviečo. Navyše klameš. Neviem, či to myslíš ironicky, alebo naozaj, tak či tak, musím to uviesť na pravú mieru pre ostatných - nie som nijaký vedecký pracovník a nijakú vedeckú prácu som nenapísal. To, čo som doteraz napísal na web, sú len a len moje osobné úvahy, za ktorými si stále stojím a budem stáť.

poslal: Kobra27. Februára 2009., 06:44
<br/>Máš pravdu, medzi genialitou a blbosťou je malý rozdiel. Rozdiel je aj v tom, že ja po genialite netúžim a ty túžiť ani nemôžeš.
<br/>reakcia na príspevok: papoI - 27. Februára 2009., 05:14odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra27. Februára 2009., 06:14
<br/>A čo tu mám písať, tvoje osobné úvahy? Tak táto posledná nie je o prikrmovaní a ak by aj bola, bola by to krádež. A ja nie som zlodej.

poslal: Kobra27. Februára 2009., 11:06
<br/>Manažovať zver nemožno synchronne všetky druhy. Základom manažmentu musí byť chov zveri. Ten zasa musí vychádzať z potrieb každého druhu osobitne, pretože základom chovu je rozmnožovanie. Základom rozmnožovania je zasa párenie zveri. A keď to už rozoberáme na drobné, páreniu predchádza zrenie pohlavných buniek. Zreniu predchádza kondičný stav zveri. Donedávna som si myslel, že základom, štartovacím momentom reprodukcie zveri je gametogenéza. Teraz to už neplatí, pretože ešte dôležitejší je kondičný stav pred gametogenézou. Na prvom mieste je teda fyzický a duševný stav zveri ešte predtým, ako sa vo vaječníkoch zaktivizujú vajíčka, z ktorých /napr. srna/ počne mláďatá. Ide tu o kvantitu budúceho potomstva - či bude mať srna 1,2 alebo 3 srnčatá. Toto je najdôležitejšia fáza v genofonde zveri. Ak srna počne iba jedno mláďa, to znamená, že pred gametogenézou /akýsi subgametózny stav, pred vznikom a rastom pohlavnej bunky/ žila v pohode - nikto ju neprenasledoval, nebola chorá, skrátka žila pohodovým životom. Ak počne 2 - 3 mláďatá, znamená to, že žila stresovým životom. Vydávala viac energie, ktorú nahrádzala zvýšeným príjmom potravy a ten zasa dvíhal kondíciu do vyšších dimenzií, ale aj do horšej kvality. Výsledok - vo vaječníkoch sa zaktivizovalo viac vajíčok, ako 1. Je to ako keď z &quot;komory&quot; vyberiete nie jedno, ale dve až tri semená a zasadíte ich do pôdy. Ale na miesto, určené iba pre jedno semeno. Čiže ja bezvýhradne trvám na tom, aby sa zaktivizovalo iba JEDNO vajíčko. Po aktivácii vajíčok na začatie zrenia je dôležitá ďalšia fáza - gametogenéza. Od nej závisí kvalita potomstva. Tu sa rozhoduje o tom, či srnča bude plnohodnotné, vitálne, alebo nie. Ak ich bude viac ako jedno, prvotriedne nemôže byť. Po ukončení zrenia a po kopulácii už by kvalita ohrozená byť nemala. To znamená, že by som skôr, ako po dozretí a spojení pohlavných buniek, na srnu nezdvihol ani puškohľad. V praxi by to vyzeralo tak, že lov by som začal, až keď by bola každá srna plná. Zhruba od 16.8. do 30.11. Od 1.12 už začína vývoj embryí, preto srny by už bolo zootechnologicky nevhodné loviť, ale mladé a samčie jedince v nevyhnutných prípadoch aj do 28.2. Prikrmovanie vylúčené. Aj vo vysokej snehovej pokrývke sa srna dostane k nejakým drevinám, ich pukom, ihličiu, vetvám,.... To je po prvé, po druhé - ja &quot;zalojovaniu&quot; nehovorím zásoby nahromadené v jeseni, ale úspory získavané v zime a každodenne tým, že &quot;komáre spia a neberú svoj kontigent krvi&quot;. Preto som presvedčený, že pre vývoj mláďat je výhodnejšia &quot;domáca strava&quot;, podávaná evolúciou, ako umelo stravou, ktorá nie je z miestnych zdrojov. U srnčej zveri teda chovateľský, a vlastne poľovnícky rok začína subgametogenézou niekedy medzi vrhom mláďat v máji a rujou v júli, to znamená od júna. Končí lovom srncov od 16.8 do 30.9 /kým im &quot;držia&quot; parožky na pučniciach/, lovom sŕn do 30.11. a lovom nechovných jedincov do 28.2. Od 1.3. do 15.8. zákaz lovu. Poľovnícky rok srnca by teda začínal 1.6. Poľovnícky rok zajaca by začínal nie 1.4., ale takisto subgametogenézou - 1.10. A tak, podľa tejto šablóny, by som u každého druhu osobitne začínal subgametogenézou.

poslal: Kobra27. Februára 2009., 12:20
<br/>Sub = pred. napr. - subadultný = pred dospelosťou, dorastenec. Gaméta = pohlavná bunka. Genéza = proces vznikania, rast. Spolu to znamená - stav pred rastom pohlavných buniek.

poslal: Kobra27. Februára 2009., 12:49
<br/>Uvažujem, pretože doterajší manažment sa mi vôbec nepozdáva. Úvahami vykresľujem, predstavujem nový modelový chov lovnej zveri, ktorý by mal revitalizovať doterajší stav. Verím, že by sa zlepšil.
<br/>reakcia na príspevok: medard - 27. Februára 2009., 12:27odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra27. Februára 2009., 12:39
<br/>Jedna lastovička jar nerobí, nepoznáme pôvod jej slabej kondície. Možno bola chorá, alebo aj to, o čom uvažujem - možno pochádzala z trojčiat. Možno jej matka, alebo otec boli postrelení v čase gametogenézy, atď. Možností je veľa. Ale poraď sa so zootechnikmi. Prípadne preštuduj zootechnickú literatúru. Každá zdôrazňuje v čase prípravy na ruju maximálny pokoj pred ňou.

poslal: Kobra27. Februára 2009., 14:40
<br/>Poznám aj ja srny, ktoré vyvádzajú pravidelne silné srnčatá. No ak by vyvádzali iba po jednom, boli by ešte silnejšie, nie. To dá rozum. A koľko treba lastovičiek, aby som ti uveril, že dvojčatá sú dokonalejšie, ako singl? To by si musel mať odborný posudok, že majú naozaj medajlové parametre. Ak by mali, potom by jedináčkovia boli ešte lepší, supermedajloví. A tomu ja neverím. Verím opaku - ak sa tie dvojčatá dostanú do bezstresových životných podmienok, môžu klásť medajlových jedináčikov. Tak bolo pozorované na výskumnom pracovisku v Nitre. Slabý otec splodil kvalitnejších synov, ako je sám. V trofeji, aj zverine. Je to zverejnené v niektorom čísle PaR, alebo Naše poľovníctvo. V tom vidím nádej na zlepšenie poľovníctva.

poslal: Kobra27. Februára 2009., 15:54
<br/>Chceš príklady? Polárna líška - od kožušinárov viem /môžeš si to aj ty overiť/, že najkvalitnejšiu kožušinu majú tam, kde sa nelovia, alebo sa minimálne lovia. Horšiu majú v oblasti, kde sa intenzívne lovia a majú aj viac mláďat. No a najhoršiu majú na farmách, kde sú natlačené v klietkach, &quot;vidia na seba&quot; a pletivo ich traumatizuje ešte viac. Majú aj najviac mláďat - až 21. Keďže tak nemáte radi tú Arktídu, uvediem našu líšku. V revíri, kde sa intenzívne prenasleduje, norujeme vrhy o 10tich až 15tich líščatách. Podľa Herza sú navyše rôznofarebné - aj v tom istom revíri. Vravíme, že líška má veľa potravy /drobnú zver/, preto má veľa mláďat. Na smetiskách a v mestách má neporovnateľne viac potravy, ale má len po 5 líščiat. Čo sa týka degenerácie, ako myslíš, že vznikajú plemená, rasy a variety domácich zvierat? Spomeniem najmladšieho domestikanta - nutriu. Pred pár desiatkami rokov bola dovezená v jednej prirodzenej farbe - hnedej. Dnes sa chová v desiatkach farebných rázov a odtieňov. Ako to chovatelia dokážu? Genovým inžinierstvom? Nie. Vysvetľuje sa to zjednodušeným spôsobom - jedného dňa sa v hniezde objavilo inak sfarbené mláďa. To sa ponechalo na chov a nová farebná mutácia je na svete. Tak vznikajú všetky domáce zvieratá. Stresom. Nechcem podotýkať, že stresormi sú ohrady, klietky, reťaze, voliéry, chovatelia, cudzí ľudia, atď. K tým srnám. V Myslivosti bol uverejnený postreh z povodní v ČR, podľa ktorého bolo pozorované, že všetky srny vodili dvojčatá, až trojčatá. O rok po povodniach, samozrejme. Povodne boli v predrujnom období. Si predstav - všade voda, všetko na nohách, alebo ako Česi hovoria &quot;na větvi&quot;. Nemáš ani spánku, ani pokoja. Bolo to teda náročné na kondíciu. No a potom známy reťazec - zvýšený výdaj energie, jej zvýšená náhrada, zvýšená kondícia telesná a napokon reprodukčná. K medvedici - v košickej ZOO mala až 5 mláďat. Asi to bolo tým, že jej do ucha škriekali dňom i nocou papagáje a opice. Ale aj trojčatá v prírode nie sú vzácne. Ale nepočul si ešte o kontajnerových medveďoch? A o ich prenasledovaní, resp. odháňaní od nich? Aj tam môže byť príčina zvýšenej plodnosti. O srnčej by som ti priamo mohol dokázať len ak záznamom z oblastí, kde sa vôbec neloví. Príkladom môže byť, aj keď to nemáte radi, pakone, bizóny - ešte som nepočul, že by vodili dvojčatá. Alebo medvedík koala - v prírode nevideli dvojčatá, v zajatí sú známe už tri prípady dvojčiat. Podobne som počul o tuleních dvojčatách v ZOO, čo v prírode tiežť nebolo pozorované. Naposledy som videl dokument o kabaroch pižmových v zajatí, kde tiež rodia iba po jednom mláďati, avšak raz sa im už podarili dvojčatá. Chovatelia jasali o úspechu, chovateľsky je to skôr neúspech. Avšak na výrobu pižma je to úspech. Aj keď sú to podľa vás teórie, nebolo by zlé najprv odskúšať, a potom uplatniť, alebo zavrhnúť.

poslal: Kobra27. Februára 2009., 17:08
<br/>Ty si možno aj s kamarátmi nevidel viac, ako 5. Ale presurfuj si portál myslivosti, prelistuj časopisy a sa dozvieš aj o 15 líščatách z jednej nory. A to predávanie z otca na syna... Ty skrátka neuznávaš výskum. Pre teba je platné, len to, čo ti povie otec a dedo. Škoda. Nadchádza lov slúk na jarnom ťahu. Vieš, ako vznikol? Môžeš si to prečítať v Tisíc let myslivosti od Andreskových. Okolo roku 1820, keď sa začali prvýkrát používať prvé brokovnice, tzv. perkusky, na jar, keď nebolo na čo vystreliť, zbadali poľovníci poletovať sluky. Bažantice, kačice sa chystali hniezdiť, preto im prišla vhod sluka. Tak sa ťa pýtam - slukám kto nanesie vajcia, vysedí ich a vychová potomstvo, keď možno na nich bez problémov strieľať??? Toto vymysleli naši dedovia. Tak len sa ich drž a futruj si srny pšenicou, strieľaj líšky po celý rok a čuduj sa, že ich je stále viac, besných a prašivých. A keď to nechceš čítať, tak nečítaj. Kto ťa núti. Alebo si myslíš, že to naozaj nikoho nezaujíma?

oslal: Kobra27. Februára 2009., 18:42
<br/>K líškam už len toľko: tuhá zima = dobrá zima. Hlavne, že neotravujú parazity. Dostatok potravy si vždy nájde - v prírode, či na smetisku. K čiernemu danielčaťu. Nepíšeš, či to bolo vo voľnosti, alebo vo zvernici. Mutácie sa vyskytujú aj u diviačej zveri, aj inej. Myslím stále na tie skalické daniele, opísané v PaR. Tá voľnosť a neprikrmovanie obilninami od októbra, na rozdiel o českej zvernicovej časti, mi nahovára, že boli hlavnou príčinou medajlovej žatvy. Bolo by dobre všímať si aj genetické anomálie, akým je aj čierne sfarbenie. Aký je výskyt vo zvernici, a aký vo voľnom revíri.
<br/>
<br/>K &quot;povodňovej srnčej&quot;. Práve tá subgametogenéza a gametogenéza prebiehali v čase povodní. Čiže do ruje už išli s dvoma /3/ vajíčkami pofidernej kvality.
<br/>
<br/>Zver v ZOO má síce dostatok bezpečia pred predátormi, dostatok potravy a ocharnu pred zimou, stresuje ju však nútený kontakt s človekom. Každý dotyk, odchyt, manipuláciu vníma, ako keby bola v pazúroch predátora a je neistá, či to ešte vôbec prežije. Preto aj skoro dospieva. Hrošica napríklad už v druhom roku veku, kým jej &quot;sestra&quot; v prírode v 7. až 17 roku života.
<br/>
<br/>K anomáliám vo voľnosti. Zver podlieha stresom a nemá ideálne podmienky. Preto anomálie sú zriedkavé. A čo diviačia zver? Tá je asi najviac zhumpľovaná v celej Európe - KMO, nízka hmotnosť, albinizmus,...
<br/>
<br/>A k nášmu potomstvu. Ešte si nepočul o mnohodetných rodinách v tretích krajinách, ale i u nás? Lenže u nás je to, podobne, ako aj u zoozvierat, ak je stres príliš vysoký, reprodukčný aparát &quot;scvrkne&quot;. Tak napríklad našu líšku hrdzavú nejde v zajatí rozmnožovať. Ľudia príliš pracovne zaťažení majú tiež problémy s plodnosťou. Ale to je na dlhšiu debatu.

poslal: Kobra27. Februára 2009., 19:31
<br/>Veľa líšok - málo potravy - choroba. Zaujímavá dedukcia, ale málo pravdepodobná. Líška je skôr všežravec, preto hlad jej sotva hrozí. A ak je geneticky optimálne vitálna, choroba jej nehrozí. Líšky sa nebudú zdržiavať na lokalitách, kde nebudú mať dostatok potravy.
<br/>U srnčej a diviačej zveri kľud a dostatok potravy. To by na afrických savanách a na amerických prériách, kde tiež má zver kľud a dostatok potravy, sa tiež hojnejšie rozmnožovala - dvoj- a trojčatá by boli celkom bežné. Nie je tomu však tak. Keďže ich nikto nenúti zvyšovať apetít lovom, odchytom, manipuláciou, atď., ich plodnosť ostáva na štardardnej úrovni - po jednom mláďati. A nedegeneruje.

oslal: Kobra28. Februára 2009., 03:49
<br/>O tej líške s 15 líščatami bola aj fotografia v PaR. Vyhľadám ju a ohlásim sa s presným číslom časopisu. Zatiaľ sa majte!
<br/>reakcia na príspevok: matulkoh - 27. Februára 2009., 23:50odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra28. Februára 2009., 03:45
<br/>K tomu ovsu. Podal si možno vedecký dôkaz, že zver obilniny nechce. A dobre robí.
<br/>reakcia na príspevok: Eno_Nuno - 27. Februára 2009., 22:47odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra28. Februára 2009., 03:42
<br/>Odkiaľ máš takú informáciu, že &quot;vonkajšie prostredie nemá vplyv na chromozómovú sadu&quot;?. Tu by sa mohli vyjadriť kompetentní odborníci. Ja len stručne - vonkoncom nemáš pravdu.
<br/>reakcia na príspevok: kurt - 27. Februára 2009., 21:29odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra28. Februára 2009., 03:38
<br/>Naši rómski spoluobčania sú naozaj plodnejší, ale to je tým, že sú komunitnejší. Každý každého podrží. Je známe, že ak sa Róm dostane do väzenia, pre neho to nie je až taký trest. Trestom je, ak ho vylúčia z komunity. O čom my, &quot;gádžovia&quot; môžeme len snívať. My, hlavne podnikatelia, štátni zamestnanci, atď. sme uzavretí do seba, nemôžme spávať, nosíme si prácu domov, atď., čo &quot;scvrkáva&quot; plodnosť. Róm je po návrate domov ako ryba vo vode - pohoda. My - ako ryba na suchu. A potom máme byť plodní, ako oni.
<br/>reakcia na príspevok: Jaro - 27. Februára 2009., 19:25odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra28. Februára 2009., 03:30
<br/>K tým parazitom. Ja sa odvolávam na výskum švédskych výskumníkov, ktorí dali výskyt parazitov do súvislosti s teplou zimou - teplotami nad nulou. A ja im verím.
<br/>K tým líškam. Myslíš si, že naši priatelia, ktorí vynorujú nadpočetné vrhy líščiat, klamú? Potom aj ja klamem. Ale ja si myslím, že neklameme.
<br/>O funkcii samičích pohlavných orgánov mám dostatočné vedomosti, len ich nepovažujem za potrebné uvádzať. Pre prax stačí vedieť okolnosti, za akých ako fungujú. Mňa hlavne to zaujíma.
<br/>Cudzie slová strašne nerád používam, ale niekedy sa tomu nedá vyhnúť. Ostatne - nie je poroblém si ich vyhľadať v Slovníku cudzích slov. V knihe, či na Internete.
<br/>reakcia na príspevok: pedro - 27. Februára 2009., 19:10odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra28. Februára 2009., 03:17
<br/>Dva vrhy líščiat v jednom brlohu. To čítam po prvýkrát. Veriť tomu však nemôžem, pretože to má vážne trhliny. 1. Líška má svoje teritórium a tam strpí iba svojho lišiaka a svoje nedospelé mláďatá z predchádzajúceho roku, ktoré jej pomáhajú s výchovou tohtoročných mláďat, pretože otec do brloha nesmie. Cudzia líška s takou istou kompániou by tam žiť určite nemohla. 2. O takomto jave nehovoria ani kolegovia z Čiech, ani encyklopédie.
<br/>2. Ja poznám iný výskum. Na smetiskách a v mestách: vyhovujúce klimatické a potravné podmienky pre myši a potkany = ich ešte väčšie množstvo = štandardný počet mláďat vo vrhu + dobrý zdravotný stav a ako bonus efekt zotavovne, uzdravovanie z prašiviny, besnoty, atď.
<br/>S dedičnou predispozíciou súhlasím. Ide však o jej príčinu vzniku - lov v predrujnom a rujnom období. Preto sa jej dá predísť.
<br/>Aj s tou hrabošicou máš pravdu, len u srny to neplatí, pretože úživné podmienky sa rapídne nikde neznižujú, keď srnčiu je v mori potravy ani nevidieť.

poslal: Kobra28. Februára 2009., 13:55
<br/>Napomáhať zveri = hazard. Teda najmä obilninami. Ja by som si zobral príklad zo Skalice. Tam kŕmia obilninami iba do ruje /do konca októbra/, čo znamená, že ak zver hnačkuje, tak len do ruje, čo zrejme nemá vplyv na zrenie vajíčok a spermií. Ja by som celkom vylúčil obilniny. Po ruji sa už embryá a plody nerušene vyvíjajú. A výsledok je naozaj úžasný - každá 8. trofej medajlová. Z 1385 ulovených 165 medajlových. Čo viac si ešte priať. A trend je stúpajúci. Pevne verím, že sa to dá aj s ostatnou raticovou zverou.
<br/>reakcia na príspevok: Eno_Nuno - 28. Februára 2009., 08:29odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra28. Februára 2009., 13:28
<br/>O dvojvaječnej srne /rozumej srnu, ktorej sa stále vo vaječníkoch uvoľňujú dve vajíčka k zreniu a oplodneniu/ som už počul. Ja si to vysvetľujem tak, že srna dostala dvojvaječnú predispozíciu od svojej matky, alebo otca. Tá bude vrhať po celý život /cca 14 rokov/ dvojčatá . A to bez rozdielu, či bude mať bezstresové podmienky - v revíri s lovom až od 16.8., alebo stresové s lovom od 16.5. Prípadne pre živelné pohromy. Ale jej dcéry, dvojičky, ako aj synovia, splodené za bezstresových podmienok, sa &quot;vrátia&quot; k jednovaječným plodnostiam, štandardným, evolúciou stanoveným - ako samice bizónov, pakoňov,... Aj ony potom za stresových podmienok môžu vrhať dvojčatá. Môžu, ale po zlepšení podmienok sa vrátia k jednoplodej natalite. Zlepší sa plodnosť na jednovaječnú.
<br/>O tých líščatách by som musel vedieť, pretože Myslivost už dávno odoberám, ale prejdem to ešte raz.
<br/>Prepáč, tie komáre som myslel súhrnne na všetok parazitický hmyz, ktorý ožíva aj v zime, ak stúpnu teploty nad 0° C. Koncom januára lietali muchy a nočné motýle. Čo je isté, že ožil všetok hmyz. Najmä parazitický. Ten potom ruší zver. Čo nie je zanedbateľné. Je rozdiel, či ležíš v posteli so všami, kliešťami,... a v posteli bez nich. Asi tak je to myslené.
<br/>Reinkarnovaná líška. No neviem, ale je pravda, že sa o túto problematiku nezaujímam týždeň, ani dva. Je to oveľa viac.

poslal: Kobra1. Marca 2009., 03:36
<br/>Prezentácia tvojich výsledkov má síce zaujme, ale neohromí, pretože už bolo prezentovaných x výsledkov o škodlivosti obilnín. A že si presadzujem iba tú svoju pravdu. A čiu si mám presadzovať? Tvoju? Cudziu pravdu presadzujú iba pätolízači a pochlebovači. A ja nie som ani jedno, ani druhé.
<br/>reakcia na príspevok: Eno_Nuno - 28. Februára 2009., 14:34odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra1. Marca 2009., 03:30
<br/>Michal, odkiaľ vieš, že ja viem, že dančia do ruje hnačkuje? Si veľmi nepozorný čitateľ. Buď tak láskavý a prečítaj si to ešte raz. Hlavne si všimni to slovíčko AK. Znamená iba pravdepodobnosť, nie pravdu. Ale pre mňa to je jedno. Podstatné je, že po ruji ju už nefutrujú obilninami.

poslal: Kobra1. Marca 2009., 12:04
<br/>Keď sa tak usilovne staráte o zver, najmä čo sa týka zrnovín, potom by ste mali mať ešte lepšie výsledky, ako Skaličania. Máte ich? Každý 8. úlovok medajlový? Z nich skoro polovica zlatá? Ak áno, potom poraď aj Skaličanom. Naviac - logika mi nahovára, že práve daniel by potreboval pomoc človeka, pretože nie je pôvodný. Pochádza zo Stredomoria. Zima by ho potom naozaj mohla decimovať a trofejovo devastovať. Potom by si aj nás presvedčil, že zrnoviny sú efektívne, nie neefektívne, či dokonca defektívne.

poslal: Kobra1. Marca 2009., 15:15
<br/>Ja som nemyslel na to, či máte danieliu zver, alebo nie. Zrnoviny škodia všetkej prežúvavej zveri, aj srnčej. Tak informujú výskumné ústavy. Tak si myslím, že je nerozumné &quot;pokúšať čerta&quot;. Neviem, prečo sa tu vyčíta mne. Ja výskumy ani pitvy nerobím.
<br/>Alebo aj dužinatú repu. Tá v zime zmrzne, a potom, ak ju zver skonzumuje, čo možno očakávať, ak nie hnačky a úhyn. No a potom od ľudí výčitky, že ste sa o zver slabo starali.
<br/>A o kormoránovi. Ja som bol, som aj budem za to, aby sa pernatá zver lovila v druhej polovici kalendárneho roka, kedy už nemá reprodukčné povinnosti. Ak by sa skôr povolil odstrel kormoránov, k problémom vôbec nemuselo dôjsť.

poslal: Kobra2. Marca 2009., 03:44
<br/>Odkiaľ som mal vedieť, že slovenčina nie je tvoj materinský jazyk? Nevieš poriadne písať a Slovákom sa divíš, že ma čítajú.
<br/>Ja sa nemám za čo hanbiť. Za teórie sa mám hanbiť? Keby sa Tesla hanbil za svoje teórie a neuverejňoval ich, dodnes nevieme, čo je to televízor, internet, mobil,...
<br/>reakcia na príspevok: lubenko - 1. Marca 2009., 18:56odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra2. Marca 2009., 03:38
<br/>Prečítaj si v najnovšom čísle Myslivosti /3/2009/ na str. 30 článok o prikrmovaní. Z 5 druhov zveri /jelenia, srnčia, danielia, muflonia a diviačia/ ani pre jeden jediný druh neodporúčajú zrnoviny. Z takýchto článkov ja čerpám materiály pre svoje teórie. Alebo aj oni sú teoretici?

oslal: Kobra2. Marca 2009., 07:35
<br/>Vy všetci /česť výnimkám/ tomu hovoríte teórie. Ja tomu hovorím dedukcie. Podľa Slovníka cudzích slov to znamená: &quot;1. Získavanie záverov, poznatkov, predpokladov výlučne pomocou myslenia. 2. Logické odvodzovanie jednotlivého prípadu, prípadne záveru zo všeobecných poznatkov&quot;. Koniec citátu. To znamená, že, keďže tu neustále zdôrazňujem a odvolávam sa na dokumenty, časopisy, vlastné skúsenosti,..., nemám všetko len z vlastnej hlavy, ale aj z iných zdrojov. A jednotlivý prípad je v tomto prípade nevhodnosť zrnovín na prikrmovanie. Je treba si prečítať spomínaný článok v najnovšej Myslivosti. Je to jeden zo záverov a poznatkov iných - pánov Stubbeho a Mercela. Nie moje.

poslal: Kobra2. Marca 2009., 09:17
<br/>Možné je to tak, že sa jedná o riziko. To znamená, že to nie je na 100 % isté. Asi ako alkohol za volantom - môžte dôjsť do cieľa v poriadku, ale môže vás stopnúť polícia, havarovať,... Preto sa odporúča nepiť pred a počas jazdy. Presne tak je to so zrnovinami. Že vám zver nehnačkuje, nehynie a je vo forme. Je treba si však domyslieť aj možné negatívne dopady na graviditu a paroženie. Práve v tom ja vidím úspech Skaličanov - v kvalite zveri. Porovnajte si ju s vašou zverou. Už som písal - ak je vyššia, prikrmujte, ak nižšia, prehodnocujte.

poslal: Kobra3. Marca 2009., 08:33
<br/>Čo sa týka diviačej, tá nie je prežúvavá, preto jej obilniny neškodia. A raticová? Už som písal, že môže, ale nemusí hnačkovať. Ide o možné ohrozenie, nie o totálnu škodlivosť, pravidelnú.
<br/>Obľúbenosť je jedna vec a možný negatívny dopad na reprodukciu, je vec druhá. Aj ja mám rád napr. kyslú kapustu, ale tie dopady, ak ma to chytí pri ceste do práce, tie dvakrát rád nemám. A keď by som bol ešte &quot;v tom&quot;, tak to by som si tú kapustu určite odpustil.
<br/>reakcia na príspevok: yegi - 3. Marca 2009., 08:18odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra3. Marca 2009., 08:21
<br/>Prikrmujú letninou, ale ani o ňu sa nejak nebijú. Ale čo sýpu do korýtok, to nie je vidieť. Zver vyzerá vo vynikajúcej kondícii. Úhyn mrazom, či neprikrmovaním jej nehrozí. Ktovie, či to nie je farmová, alebo zvernicová zver. Pretože podľa &quot;prítulnosti&quot; a dobrej kondície mám také podozrenie.

oslal: Kobra3. Marca 2009., 08:59
<br/>Zabudol som dodať: napr. žalude, bukvice, rôzny hmyz, korienky,...
<br/>reakcia na príspevok: Kobra - 3. Marca 2009., 08:57odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra3. Marca 2009., 08:57
<br/>Kukurica mu neškodí, ale ani nemá z nej nič. Čiže je balastná. Ochudobnené sú akurát plody gravidnej diviačice, pretože miesto kukurice môže &quot;cez ňu prechádzať&quot; niečo, z čoho by mali úžitok aj vyvíjajúce sa diviačatá.