Kobroviny alebo ze by Voloviny ?!

poslal: Kobra8. Marca 2009., 18:23
<br/>Teoretické hovadiny? Podľa teba p. Hell, Slamečka, Kučerovci píšu hovadiny? A všetci ostatní spisovatelia, dokumentaristi, atď. Prečo by som si mal ísť do Tatier overovať ich argumenty, keď im verím? Choď si ty, keď nám neveríš. Som zvedavý, čo nové by si sa tam dozvedel. Ja to nepovažujem vôbec za potrebné. Kohúta od sliepočky nerozoznať, lenže ani kačera od kačice. Majú však najkvalitnejšiu divinu /mladé výletky/. Ale zaujímavé je, že ak na poľovačke strelíme bažanticu, hneď je zle. Ale keď strelíme kačicu, nik sa nad tým nepozastavuje. Je pravda, že bažanticu rýchlo poznáme, pretože na bažanty sa nestrieľa do takých kŕdľov, ako u kačice. Aj napriek tomu prosperuje kačica oveľa viac, ako bažant. Ja vidím úspech v ukončení lovu 30.11. Streliť bažantici do trtáča 28.2. /v prechodnom roku 29.2./ a od 1.3. od nej očakávať láskyplný tok môže naozaj iba sarkasticky založený poľovník. Ešte k mláďatám - bažantice, kačice, jarabice a ostatné nedravé -ice majú rovnaký termín znášky. Ešte som nikde nečítal, že by bol mesačný rozdiel v znáškach. Rozdielny je čas sedenia na znáške, ale všetka úžitková pernatá zver hniezdi synchrónne na jar. Kedy presne, to záleži od poveternostných podmienok. Nikto nemôže povedať presný dátum. Rozdiel je však len niekoľko dní. Dravá pernatá zver hniezdi neskôr, pretože evolučne to má nastavené tak, aby pre svoje potomstvo mala vopred nachystanú potravu - mláďatá nedravej zveri. Nielen lovnej. Sokol ostrovný v Stredomorí hniezdi dokonca až koncom augusta a v septembri - ťaží z výletkov, letiacich do teplých krajín zo strednej a severnej Európy. Na toto všetko by som určite neprišiel, keby som iba zobral flintu, psa a vyrazil do revíru. Aj keby som si čižmy schodil.

poslal: Kobra9. Marca 2009., 17:32
<br/>Ak bažanticiam postrieľate kohútov, čo im iné ostáva, ako sa 4 - 6 deliť o jedného kohúta? Čiže aj bažanty, ak by sa lovili do 30.11 obe pohlavia, tiež by ich na jar bolo 1:1. O náhradnej druhej znáške som počul, ale keby ste im matku nepostrieľali do 28.2. /29.2./, bažantíky by stihli preperiť v normálnom termíne. Dobu znášok mám v malíčku, všetky medzery precízne vyplnené.
<br/>reakcia na príspevok: abba - 8. Marca 2009., 20:14odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra9. Marca 2009., 12:10
<br/>Nie som chorý a čítam po sebe niečo /a niekoľkokrát/, čo tu nenájdeš. :I

Jaro prepac ze ti kazim temu nevhodnym prispevkom, ale pod prosim ta na pokec.
<br/>A aby som bol v teme... Kobra pise blbosti cely cas co sa tu ukazuje 8-L

poslal: Kobra10. Marca 2009., 11:18
<br/>&quot;Písať&quot; sa dá aj smajlíkmi. Tie smejúce sa a plačúce hovoria veľa aj bez slov. To je po prvé. A po druhé - Jaro sa pýta na spomínanie mojej inteligencie všeobecne. Teda nie v súvislosti s tebou.

poslal: Kobra10. Marca 2009., 11:33
<br/>Podľa čoho som inteligentný? No už len z toho jednoduchého dôvodu, že mi nechodia po rozume sprostoti, oplzlosti a vulgárnosti, ale najnovšie vedecké poznatky a ich skúsenosti v praxi. :I
<br/>reakcia na príspevok: ondrej - 10. Marca 2009., 11:21odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra10. Marca 2009., 11:29
<br/>To platilo do r.´89. Aby si neprerástol komunistom cez hlavu. Na Západe, a teraz už aj u nás ak by to ešte platilo, nemáme ani Internet, Mobil, či Mágio.

oslal: Kobra10. Marca 2009., 14:06
<br/>Všetko funguje, ako švajčiarske hodinky. Len to je treba vyskúšať, a nie rýpať do Kobry!

poslal: Kobra10. Marca 2009., 14:29
<br/>A zase výsluch. Čo by som ja mal komu odprezentovať. Ja prezentujem svoje duchaplné nápady, ktoré inteligentným stačia. Menej inteligentní budú do zblbnutia vyžadovať vlastné výsledky. To mám teraz nakúpiť daniele, chovať ich tak, ako Skaličania a ukázať to isté, čo oni??? Aj tak by ste rýpať neprestali. Tak načo???

poslal: Kobra10. Marca 2009., 14:44
<br/>Teórie??? Jednou z nich je aj tohtoročná zima. Vaša rokmi overená teória, že v zime zver mrzne a hynie od hladu, prečo sa tohto roku nenašiel ani jeden kus? A mrazy boli poriadne? Nikde som nečítal, ani nevidel v TV hypotézu, že zima je pohostinná, nie nehostinná. To je mnou overená teória, nie vami. Vy stále tvrdíte, že zima je nebezpečná. Ukážte vy výsledky - pohynuté kusy? Ja mám výsledky - žiadne správy o úhynoch.

poslal: Kobra10. Marca 2009., 14:55
<br/>Ejha. Duchaplné. A to všade v Európe? Veď na Západe vraj neprikrmujú. Ani na Východe. Ani na Severe. A ja sledujem správy z celého sveta, denne a na každej našej a českej TV. Čo ty na to?

poslal: Kobra10. Marca 2009., 15:02
<br/>To písal niekto na českom portáli, že to dávajú na zahraničných fórach. Nechci teraz po mne, aby som sa išiel spýtať do Nórska, či prikrmovali tohto roku losy, jelene,... To po mne fakt nechci. :]

poslal: Kobra11. Marca 2009., 09:04
<br/>Tretie miesto som nedostal za prikrmovanie a ak by mi komunisti dovolili uplatňovať moje novátorske myšlienky, máme nepomerne viac zlatých medajlí, ako máme. Krmelce by som zdemoloval a zveri by som pomáhal jedine ochranou cieľových hospodárskych drevín, ako aj ochranou poľnohospodárskych plodín elektr. oplôtkami. Prirodzenej potravy má u nás doslova ako na švédskom stole /pred hostinou, nie po nej, keď je už vyjedený/. Ani ju z nej nevidno. Z telky sa dozvedám určite viac, ako z vašich jedovatých reakcií.
<br/>reakcia na príspevok: CHANEL1092 - 10. Marca 2009., 15:20odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra11. Marca 2009., 08:49
<br/>Dlho si tam nebol. Už som tam dal niekoľko.
<br/>reakcia na príspevok: ondrej - 10. Marca 2009., 15:06odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra11. Marca 2009., 08:47
<br/>To mám behať po Slovensku a hľadať pomrznuté zdochliny? Aby som hľadal dôkazy, ktoré vy potrebujete? Ešte ma šalený nedal pozdraviť. Ja svoje dôkazy mám aj bez toho, aby som zdvihol zadok od počítača. :]
<br/>reakcia na príspevok: tomas - 10. Marca 2009., 15:06odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra11. Marca 2009., 08:42
<br/>Aký výskum mám robiť? Sľúbil som to niekomu? Nepamätám si. Čo ja mám komu overovať a dokazovať? Ja nijaké krôčiky k získaniu Nobelovej ceny nerobím.

poslal: Kobra11. Marca 2009., 09:37
<br/>Ako môžem veriť niečomu, o čom nie je dôkaz? Ty skôr ver tomu, že televízne štáby prahnú po senzáciách. Pretože to by bola naozaj senzácia, ak by sa niekde našlo niekoľko kusov uhynulej zveri a veterinár by potvrdil úhyn na omrzliny. Prednedávnom pri Svidníku sa črieda jeleníc priblížila celkom k dedine Stročín. Hneď tam bola TV Markíza a natočila šot s komentárom o vyhladovaných jeleňoch. Poľovníci vykúpili z PD všetko seno pod nátlakom verejnosti a vyniesli ho do senníkov. A jelenice, ako sa zjavili, tak aj zmizli. Čo bolo so senom, neviem, ale ho asi na jar zhnité vyhodili z krmelcov. Na tom šote /mám ho natočený/ je zaujímavý záber / zver sa pokojne popásala na lucernovom poli/, ako si mladá jelenička šantivo poskakuje, ako moja vnučka, keď jej nič nechýba. A s tými úhynmi. Ja viem, že poľovníci sa s tým nepochvália, ale po lese chodí aj množstvo nepoľovníkov. A tí, ak by našli niekoľko uhynutých kusov, tak jazyk za zubami neudržia. Veď to poznáš z telky: Máte pre nás niečo zaujímavé?.... Za takú informáciu telky dobre platia. Aj noviny. Neviem prečo sa tu iba hovorí o úhynoch, prečo sa nesfotí a nedá sem na portál. A po predátoroch - z kadáverov by ostali aspoň hrubé kosti, parohy, atď. O tom kormoránovi ti verím. Úhyn z vyčerpania. Otázkou je, aký bol starý, či nebol chorý. Skrátka z čoho pramenila tá vyčerpanosť? Takže také jednoduché to nie je. Nepresvedčili ste ma. Inak obdivujem tvoju vieru, že &quot;sa ešte niečo nájde&quot;. Si dobrý. A to bude vierohodný dôkaz, že zima je pre zver krutá? Pre mňa určite nie. Iba ak v hodnote jednej lastovičky, ktorá ešte jar nerobí.

poslal: Kobra11. Marca 2009., 09:51
<br/>Nielen v telke. Prameňov informácií je veľa - noviny, časopisy, Internet, priastelia,... :I
<br/>reakcia na príspevok: waldo - 10. Marca 2009., 15:41odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra11. Marca 2009., 09:47
<br/>Čo tam v Tirolsku. V ČR sú celé kŕmne linky. A výsledok - žiadna medajlová žatva. Naopak - slabota. Zveri veľa, medajlí málo.
<br/>reakcia na príspevok: Jaro - 10. Marca 2009., 15:34

poslal: Kobra11. Marca 2009., 10:01
<br/>Medajly sú vyzitkou starostlivosti o zver. Ani ja po nich neprahnem, ale je lepšie, ak vás niekto obdivuje za dobrý manažment zveri, ako keď na vás pozerajú zhora.
<br/>reakcia na príspevok: Jaro - 11. Marca 2009., 09:51odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra11. Marca 2009., 09:57
<br/>&quot;Prikrmovanie je rozšírené vo východnej časti Quebecu&quot;. Zaujímavý dôkaz. A čo v západnej, severnej a južnej časti? Tam má zver &quot;Ibizu&quot;? Ale tam zver iba hladuje /ani tomu neverím/. Ale ty potrebuješ dôkazy o úhyne. Tak čo tu ukazuješ dôkaz o hladovaní.

poslal: Kobra11. Marca 2009., 10:28
<br/>A RVHP bolo čo? Kto ju riadil? Demokrati? Nerozmýšľaš.
<br/>reakcia na príspevok: Jaro - 11. Marca 2009., 09:32odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra11. Marca 2009., 10:24
<br/>Ále čo! Naozaj? A kde sú médiá. Prečo o tom neinformujú? Podľa zákona máme právo na informácie. Potom porušujú zákon a patria pred súd. Ale neverím, že by tak nehorázne riskovali. A ešte v čase terajšej finančnej a hospodárskej krízy. V rieke Mara sa každoročne utopí tisíce pakoní, zebier. O tom všetci vieme. A je to aj na internete. Prečo to nie je z Kanady?
<br/>reakcia na príspevok: Jaro - 11. Marca 2009., 10:01odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra11. Marca 2009., 10:18
<br/>Najprv ťa musím pochváliť, že si tú slovenčinu zvládol /nemyslím tým, že si sa tak rýchlo naučil, ale možno ti to niekto opravil. To nevadí, ale dá sa čítať. Oproti predchádzajúcim článkom, ktoré som musel aj trikrát prečítať, aby som ako tak pochopil, čo chceš povedať/. Úraz som nemal, nemám zlomenú ani najmenšiu kostičku /musím poklopať na drevo, aby na mňa nebodaj luster nespadol/, dokonca ani necht na prste. A čo sa týka písania o tretej ráno. Tak 1. Pracoval som na nočných smenách, takže to pre mňa nie je nijaký problém. 2. Vtedy sa najlepšie rozmýšľa a píše - kľud, každý spí, môžem si myšlienky vyložiť na stôl, ako karty, skrátka pohodička pohoda. Ako lišiak za mrazivej noci. 3. Mnoho umelcov a duševne pracujúcich pracuje v noci. Nie je to nič nenormálne. A chorý určite nie som. Možno ťa nepoteším, ale ak by nebolo povinných každoročných lekárskych prehliadok, tak lekári by ani nevedeli, že existujem a tu pilne píšem.

poslal: Kobra11. Marca 2009., 10:41
<br/>Ešte raz opakujem - ja neptrebujem nijaké dôkazy o úhynoch. Mne stačí, resp. vám by malo stačiť, že nevieme o nijakých úhynoch voľnežijúcej zveri na ukrutnosti mrazivej zimy. Kto to nedokáže pochopiť, tak nech sa dá na inú záujmovú činnoť.
<br/>reakcia na príspevok: Jaro - 11. Marca 2009., 10:35odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra11. Marca 2009., 10:36
<br/>Odkiaľ berieš, že som zodpovedný vedátor? A nepotrebujem ani nijaké overovanie praktickým výskumom. To vy potrebujete a budú aj kvantá supertrofejí. A nikoho nebuzerujem. Ja som skôr nakazený Jeffom Corvinom. Poznáš to jeho: &quot;Lidičky, co já bych pro vás neudělal&quot;. Už ho asi prestanem pozerať, lebo mám z toho len problémy.

poslal: Kobra11. Marca 2009., 13:53
<br/>Máš pravdu, je to s &quot;i&quot;. Ale Slovník cudzích slov to vysvetľuje inak, ako som to ja myslel. Hovorí o prehliadke. Ja som myslel na známkovanie - čím viac medajlí, tým lepšia známka. A o kritike. Aj ja sa občas zmýlim, ale to je občas. Za to som nikoho nekritizoval. Ale keď takmer ani jedno slovo nie je správne napísané a celý text sa nedá porozumieť, tak to je už trochu priveľa.

poslal: Kobra12. Marca 2009., 08:23
<br/>A na to hlavné som zabudol. Nestrieľajme gravidné zajačice v novembri a decembri a budeme mať mrazáky plné zajačiny, až budú v pántoch praskať. A nebudeme musieť ani vážiť vajcia zajacom.
<br/>reakcia na príspevok: Kobra - 12. Marca 2009., 08:00odpovedať na toto
<br/>
<br/>poslal: Kobra12. Marca 2009., 08:00
<br/>Pán inžinier, tvoj výklad má veľa a veľkých trhlín. Už to rozpätie od októbra do novembra - To je koľko? 1 deň? 31.10 alebo 1.11.? Vážite vaječníky a semenníky. Kučerovci uvádzajú spontánny nástup prvých vrhov v polovici januára. Komu mám veriť? Ale keďže aj v Nemecku svetlometovou taxáciou zistili na jar vyššie počty zajacov aj napriek tomu, že na jeseň na ne poľovali, takže verím nám &quot;v presilovke&quot;. Zajac sa pári už v novembri. To zistil aj p. Niedoba už 4.11.2000. Píše o tom v Myslivosti. &quot;Aby zajac prežil, musí vyprodukovať dostatočné množstvo potomstva&quot;. Ďalšia kravina. V Afrike žije najmenšia antilôpka na svete - v dospelosti váži iba 2 kg /polovica zo zajaca/, má jedno mláďa ročne, atakujú ju všetky možné mäsožravce a všežravce a je rozšírená po celej Afrike. Vyhynutie jej nehrozí. Takže - podľa mňa - množstvo potomstva nie je prioritou prosperity. Nesedia vám ani počty. Podľa vás párenie začína v januári. Gravidita trvá 43 dní. vrhov je 3 - 4. Keď vynechám superfetáciu a počítam od 15.1., tak mi to vychádza, že posledné vrhy končia 8.7. / v prestupnom roku 9.7./. Podľa teba končí reprodukcia v septembri. V novembri by mal zajac z tohto posledného vrhu vážiť 2 kg. Poľoval som na zajace v mnohých PZ, ale dvojkilového zajaca v novembri som ešte pobehovať pred strelcami nevidel. A ďalšia trhlina - Strohov znak. V novembri už iba doznieva, to znamená, že všetky mláďatá sú už staršie, ako 8 mesiacov. Ale toto mi vysvetli - prečo si zajačica &quot;spomenie&quot; na párenie raz v mrazivom januári pri krátkom dni a druhýkrát v rozpálenom júli pri dlhom dni? Hlavne keď tu spomínaš superfetáciu. Ja som ešte nepočul o žiadnom živočíchovi, aby si na obdobie rozmnožovania vybral tak diametrálne odlišné poveternostné podmienky. Buď sa živočích pári v lete /srna/ a vo februári si na to ani nespomenie, alebo vo februári /líška/ a v lete ju to ani nehne. Preto som hlboko presvedčený, že za normálnych podmienok /v nepoľovných oblastiach/ si zajačica odrodí od novembra do jari a podľa posledných výskumov prevažujú iba dva vrhy za sezónu. Aj ten Strohov znak končí v decembri, čo znamená, že vrhy končia v apríli. Ak by bolo podľa tvojho výkladu - najviac vrhov v apríli až júli - potom by &quot;Stroháci&quot; v populácii prevažovali až do marca. To výskum nezistil. Už v januári len vzácne možno predpokladať ich výskyt. Vek a pohlavná aktivita. Podľa mojich posledných informácií zajac začína byť pohlavne aktívny až vo veku 23 - 24 mesiacov. To znamená, že tohtoročný zajačik si &quot;spomenie&quot; na potomstvo až v novembri 2010. To, čo ty uvádzaš, sú informácie z umelého chovu. Tam sa &quot;urýchľuje&quot; vplyvom stresorov dospievanie. Už som tu spomínal hrošicu, ktorá v prírode dospieva až v 7 - 17 roku veku, v ZOO už v druhom. Musí to platiť aj na zajaca. Na to dám aj susedovu ruku do ohňa /, to len aby ste nezaspali/. Ďalej sa už nerozpisujem, lebo už to nemá cenu.:I

poslal: Kobra13. Marca 2009., 11:20
<br/>Ja tak isto študujem všetky možné materiály o danej problematike, ibaže každého z nás zaujíma niečo iné. Ja sa viac držím zootechnickej stránky. Kučerovci vo svojej knihe Zajíc - včera, dnes a zítra, na str. 47 uvádzajú graf, podľa ktorého vrhy spontánne začínajú 15.1.. Čiže k páreniu dochádza 1.12. podobne p. Niedoba v Myslivosti č. 9/2001 uvádza cca polovica populácie už 4.11.2000 bola v honcovaní. O taxácii v Nemecku uvádzajú Hell a Slamečka vo svojej knihe Zajačia zver, na str. 88. Oni to opisujú inak. Ja si to však vysvetľujem podľa Kučerovcov, Niedobu a mnohých ďalších, že ak vrhajú zajačice mláďatá už v januári, zákonite ich musí byť na jar viac, ako na jeseň. To dá rozum. A zajačí chovateľský, alebo reprodukčný rok zajaca potom nezačína na jar, ale už prvým honcovaním, resp. subgametogenézou už v októbri. Choval som králiky, tiež som študoval odbornú literatúru o nich, tak viem o čom píšem. Na gravidné zajačice nepoľujem, ale priznám sa, že som poľoval. Vtedy som však o tom neuvažoval, pretože nikto si nad tým nelámal hlavu. Napokon ani do dnes nie, okrem mňa. Honcujúcich samcov so semenníkmi v miešku som na výradoch videl veľa. Ale keďže aj dnes zákon povoľuje lov gravidných zajačíc, nikto to nepovažuje za nezákonné. Nie je to antilovecký zákon, ale antizootechnický - nechovateľský. Autori neuvádzajú % gravidných zajačíc na výrade, pretože to ani nechcú uvádzať, nesledujú to. Nechcú si popudiť verejnosť proti sebe, resp. proti poľovníctvu. Sledujú iba PMV - % mladých na výrade. Na zimy a poveternostné podmienky nie je vhodné sa odvolávať, pretože tento poddruh zajaca žije a prosperuje aj v južnej Škandinávii, kde sú omnoho drsnejšie podmienky, ako u nás. Že zajac sa dožíva IBA 2 roky, tak tomu už vôbec neuverím. Kučerovci udávajú, síce iba v jednom prípade 7 rokov, ale ja som presvedčený, že zajac sa dožíva viac ako 10 rokov. O dvoch rokoch možno uvažovať v klietkovom chove a mám to doložené aj od chovateľa, od ktorého viem, že zajace v strese narážajú hlavou do pletiva, z čoho má veľkú úmrtnosť. Už to napokon aj vzdal. V prírode však - ja si myslím - že ak zajac prežije všetky poľovačky. môže sa dožiť aj viac ako 10 rokov. Usudzujem tak z toho, že ak sa zídeme za mestom na zraz pred poľovačkou, ešte len vystupujeme z áut, množstvo zajacov sa zdvihne a uteká čo najďalej. To nepatrné %, čo tam zostane, to sú už len&quot;zvedavci, samovrahovia, adolescenti&quot;. Tie, čo ujdú, sú tie, ktoré už prežili, prípadne už boli postrelené. A strhnú so sebou aj väčšinu mladých zajacov. No a medzi nimi sú aj staršie, ako iba dvojročné. Antilopa Dik dik /tú som myslel/ nie je atakovaná poľnohospodárskou výrobou, to máš pravdu. Je ale ohrozovaná omnoho výkonnejšími predátormi - leopard, gepard, lev, hyena a mnohými ďalšími. Takže ani tento argument u mňa neobstojí. Máš pravdu, že samica nerodí, ako na bežiacom páse každých 45 dní. Ale tu si protirečíš - raz hovoríš o superfetácii, čiže o čo najskoršom odrodení potomstva, a teraz píšeš o prestávkach. Tak ktorú alternatívu si mám vybrať? Ja som si už dávno vybral tú prvú - zajačica má určitú sezónnu reprodukčnú kapacitu - 8 - 10 mláďat. Tie si odrodí a odchová od jesene do jari a potom si &quot;dobíja baterky&quot; na ďalšiu reprodukčnú sezónu. Neverím, že by si prvýkrát odrodila v zime, potom si dala &quot;šlofíka&quot; a v lete by si spomenula na ďalšie materstvo. To mi nejak nesedí. A s tým estrizmom neuvádzaš dobrý príklad. Je pravda, že krava môže zabreznúť kedykoľvek, tur divý, z ktorého je domestikovaná, sa páril iba na jeseň, ako jeleň. Ešte prekvapivejšiu informáciu mám o austrálskom dingovi. Ten, ako je známe, je zdivočelým domácim psom. Vznikol teda z vlka. Ten sa pári vo februári, teda iba raz ročne. Pes domáci, ako krava - kedykoľvek a môže sa páriť až 5 krát za dva roky. Dingo vznikol zo psa. Ale pári sa už iba raz ročne, ako vlk. Čiže sa mu vrátil pôvodný, evolúciou stanovený monoestrus v austrálskej &quot;zime&quot;. Z čoho teda celkom zdravo usudzujem, že zajace v klietkovom chove majú narušený estrus ako pes, ale divoké majú estrus, možno aj 2 - 3 v jednom období roka - v zime. A o chlade, ako o likvidátorovi mláďat, nech mi nikto nič ani nespomína. Neverím, že by evolúcia naprogramovala príchod mláďat na svet tak, aby hneď zahynuli. Mláďatá teplokrvných živočíchov sa rodia aj do tuhších mrazov, ako sú u nás, a prosperujú. Takže o tom ani muk. Strohov znak /SZ/ - uvádza sa, že je hmatateľný do veku 8 mesiacov, teda do decembra. Čiže - zajace, ktorým zanikal SZ v 12/2008, sa museli narodiť v 4/2008. V januári/2009 už nie je hmatateľný, čo znamená, že v 5/2008 sa už mláďatá nerodia. Ak by sa rodili, potom by SZ bol hmatateľný aj naďalej. Čiže - keď tvrdíš, že zajace sa párili aj v 9/2008, potom by SZ bol hmatateľný až do 5/2009. Toto je treba overiť, pretože doteraz som informovaný iba o SZ do decembra. Uvádzaš ďalší nesprávny príklad, resp. prirovnanie s diviakmi. Diviaky to nemajú &quot;rozhádzané&quot; zmenou klímy a prostredia. To je ďalší blud, ktorému neverím. Pravda je taká, že je to vplyvom lovu v rujnom a predrujnom období diviakov. Viac však v predrujnom a najmä v predgametogenéznom, pretože, na rozdiel od zajaca, u diviaka sa devastuje aj genofond. Je to síca málo presvedčivé, ale videl som vo februári na snehu stopy malých zajacov, odhadujem tak januárových &quot;radekov&quot;, ďalej na inernete som si pozrel malých zajačikov na snehu a napokon na mysliveckom portáli viacerí píšu o januárových zajačikoch. O dospelosti a párení sú všelijaké výklady, ale ja si vytváram obraz podľa havranov. Práve podľa nich usudzujem, že aj bažanty, kačice a iná pernatá zver, ale aj zajac. U havrana je známe, že vo veku 1 roka by sa ako iba &quot;hral&quot; na dospelého - stavia hniezdo, ako jeho rodičia, ale nikdy ho nedokončí. Až vo veku 2 rokov, a možno až troch, postaví hniezdo, riadne a plnohodnotne zatoká a zahniezdi. O vplyve stresu na pohlavnú aktivitu existujú dva protichoné javy. Je pravda, že v strese by som nemal chuť na sex. Ale už som tu uviedol príklad líšok - naša hrdzavá je z nás stresovaná, preto v zajatí sa nechce rozmnožovať. Polárna je tiež stresovaná, ale rozmnožuje sa enormne. Prečo je to tak, je to na dlhšie rozpisovanie. V skratke si myslím, že polárna nie je tak z nás šokovaná. Žije v ľudoprázdnych pustatinách v Arktíde, preto človeka až tak &quot;nepozná&quot;. Kdežto naša keď ma zbadá s flintou na pleci, už z diaľky uteká. Niečo v tom bude. Kedysi som ako chlapec strieľal vrabce pre sokola /vtedy to ešte nebolo zakázané/. Keď ma zbadali so vzduchovkou, hneď sa rozleteli. Po čase už mali zo mňa taký strach, že sa rozlietavali, aj keď som nemal vzduchovku v rukách. Ale pred inými ľuďmi sa neľakali. Chcem tým povedať, že zvieratá nie sú z človeka rovnako stresované. Polárka sa menej bojí človeka, preto prijíma podmienky človeka tak, ako prijíma - chutí jej strava, je chránená pred počasím i dravcami, stresovaná je akurát pohľadom na iné líšky vlastného druhu, čo v prírode neexistuje. Z toho potom pramení veľa mláďat podradnej kvality /vlas je najhorší/. Naša hrdzavka v klietke je stresovaná už len pomyslením, čo s ňou človek urobí, ak ju pri manipulácii chytí do rúk. Hrozí sa toho, či to ešte prežije. Ale - &quot;symbiotické&quot; líšky, žijúce v mestách a na smetiskách, ktorých sa človek nedotýka, sa rozmnožujú. A štandardne - iba 5 a plnohodnotných mláďat. Z toho potom usudzujem, že líška v Európe má najlepšie životné podmienky v mestách a na smetiskách. Najhoršie v poľovných revíroch. V ďalšom odstavci si opäť protirečíš - párenie v novedmbri. Raz tvrdíš, že zajace majú v X,XI pauzu v párení, a

poslal: Kobra13. Marca 2009., 11:45
<br/>Ja tak isto študujem všetky možné materiály o danej problematike, ibaže každého z nás zaujíma niečo iné. Ja sa viac držím zootechnickej stránky. Kučerovci vo svojej knihe Zajíc - včera, dnes a zítra, na str. 47 uvádzajú graf, podľa ktorého vrhy spontánne začínajú 15.1.. Čiže k páreniu dochádza 1.12. podobne p. Niedoba v Myslivosti č. 9/2001 uvádza, že cca polovica populácie už 4.11.2000 bola v honcovaní. O taxácii v Nemecku uvádzajú Hell a Slamečka vo svojej knihe Zajačia zver, na str. 88. Oni to opisujú inak. Ja si to však vysvetľujem podľa Kučerovcov, Niedobu a mnohých ďalších, že ak vrhajú zajačice mláďatá už v januári, zákonite ich musí byť na jar viac, ako na jeseň. To dá rozum. A zajačí chovateľský, alebo reprodukčný rok zajaca potom nezačína na jar, 1.4., ale už prvým honcovaním, resp. subgametogenézou už v októbri. Choval som králiky, tiež som študoval odbornú literatúru o nich, tak viem o čom píšem. Na gravidné zajačice nepoľujem, ale priznám sa, že som poľoval. Vtedy som však o tom neuvažoval, pretože nikto si nad tým nelámal hlavu. Napokon ani do dnes nie, okrem mňa. Honcujúcich sa samcov so semenníkmi v miešku som na výradoch videl veľa, keď sme ich vymočovali. Ale keďže aj dnes zákon povoľuje lov gravidných zajačíc, nikto to nepovažuje za nezákonné. Nie je to antilovecký zákon, ale antizootechnický - nechovateľský. Autori neuvádzajú % gravidných zajačíc na výrade, pretože to ani nechcú uvádzať, nesledujú to. Nechcú si popudiť verejnosť proti sebe, resp. proti poľovníctvu. Sledujú iba PMV - % mladých na výrade. Na zimy a poveternostné podmienky nie je vhodné sa odvolávať, pretože tento poddruh zajaca žije a prosperuje aj v južnej Škandinávii, kde sú omnoho drsnejšie podmienky, ako u nás. Že zajac sa dožíva IBA 2 roky, tak tomu už vôbec neuverím. Kučerovci udávajú, síce iba v jednom prípade, vek zajačice 7 rokov, ale ja som presvedčený, že zajac sa dožíva viac ako 10 rokov. O dvoch rokoch možno uvažovať v klietkovom chove a mám to doložené aj od chovateľa, od ktorého viem, že zajace v strese narážajú hlavou do pletiva, z čoho má veľkú úmrtnosť. Už to napokon aj vzdal. V prírode však - ja si myslím - že ak zajac prežije všetky poľovačky. môže sa dožiť aj viac ako 10 rokov. Usudzujem tak z toho, že ak sa zídeme za mestom na zraz pred poľovačkou, ešte len vystupujeme z áut, množstvo zajacov sa zdvihne a uteká čo najďalej. To nepatrné %, čo tam zostane, to sú už len&quot;zvedavci, samovrahovia, adolescenti&quot;. Tie, čo ujdú, sú tie, ktoré už prežili nejakú poľovačku, prípadne už boli aj postrelené. A &quot;presvedčia&quot; a strhnú so sebou aj väčšinu mladých zajacov. No a medzi nimi sú aj staršie, ako iba dvojročné. Antilopa Dik dik /tú som myslel/ nie je atakovaná poľnohospodárskou výrobou, to máš pravdu. Je ale ohrozovaná omnoho výkonnejšími predátormi - leopard, gepard, lev, hyena a mnohými ďalšími. Takže ani tento argument u mňa neobstojí. Máš pravdu, že samica nerodí, ako na bežiacom páse každých 45 dní. Ale tu si protirečíš - raz hovoríš o superfetácii, čiže o čo najskoršom odrodení potomstva, a teraz píšeš o prestávkach. Tak ktorú alternatívu si mám vybrať? Ja som si už dávno vybral tú prvú - zajačica má určitú sezónnu reprodukčnú kapacitu - 8 - 10 mláďat. Tie si odrodí a odchová od jesene do jari a potom si &quot;dobíja baterky&quot; na ďalšiu reprodukčnú sezónu od októbra. Neverím, že by si prvýkrát odrodila v zime, potom si dala &quot;šlofíka&quot; a v lete by si spomenula na ďalšie materstvo. To mi nejak nesedí. A s tým estrizmom neuvádzaš dobrý príklad. Je pravda, že krava môže zabreznúť kedykoľvek, tur divý však, z ktorého je domestikovaná, sa páril iba na jeseň, ako jeleň. Ešte prekvapivejšiu informáciu mám o austrálskom dingovi. Ten, ako je známe, je zdivočelým domácim psom. Vznikol teda z vlka. Ten sa pári vo februári, čiže iba raz ročne. Pes domáci, ako krava - kedykoľvek a môže sa páriť až 5 krát za dva roky. Dingo vznikol zo psa. Ale pári sa už iba raz ročne, ako vlk. Čiže sa mu vrátil pôvodný, evolúciou stanovený monoestrus v austrálskej &quot;zime&quot;. Z čoho teda celkom zdravo usudzujem, že zajace v klietkovom chove majú narušený estrus ako pes, ale divoké majú estrus, možno aj 2 - 3, v jednom období roka - v zime. A o chlade, ako o likvidátorovi mláďat, nech mi nikto nič ani nespomína. Neverím, že by evolúcia naprogramovala príchod mláďat na svet tak, aby hneď zahynuli na mráz. Mláďatá teplokrvných živočíchov sa rodia aj do tuhších mrazov, ako sú u nás, a prosperujú. Takže o tom ani muk. Strohov znak /SZ/ - uvádza sa, že je hmatateľný do veku 8 mesiacov, teda do decembra. Čiže - zajace, ktorým zanikal SZ v 12/2008, sa museli narodiť v 4/2008. V januári/2009 už nie je hmatateľný, čo znamená, že v 5/2008 sa už mláďatá nerodia. Ak by sa rodili, potom by SZ bol hmatateľný aj naďalej. Čiže - keď tvrdíš, že zajace sa párili aj v 9/2008, potom by SZ bol hmatateľný až do 5/2009. Toto je treba overiť, pretože doteraz som informovaný iba o SZ do decembra. Uvádzaš ďalší nesprávny príklad, resp. prirovnanie s diviakmi. Diviaky to nemajú &quot;rozhádzané&quot; zmenou klímy a prostredia. To je ďalší blud, ktorému neverím. Pravda je taká, že je to vplyvom traumatizujúceho lovu v rujnom a predrujnom období diviakov. Viac však v predrujnom a najmä v predgametogenéznom /X./, pretože, na rozdiel od zajaca, u diviaka sa devastuje aj genofond. Je to síca málo presvedčivé, ale videl som vo februári na snehu stopy malých zajacov, odhadujem tak januárových &quot;radekov&quot;, ďalej na Internete som si pozrel malých zajačikov na snehu a napokon na mysliveckom portáli viacerí píšu o januárových zajačikoch. O dospelosti a párení sú všelijaké výklady, ale ja si vytváram obraz podľa havranov. Práve podľa nich usudzujem, že aj bažanty, kačice a iná pernatá zver, ale aj zajac sa po prvýkrát rozmnožujú až vo veku 23 - 24 mesiacov. U havrana je známe, že vo veku 1 roka by sa ako iba &quot;hral&quot; na dospelého - stavia hniezdo, ako jeho rodičia, ale nikdy ho nedokončí. Až vo veku 2 rokov, a možno až troch, postaví hniezdo, riadne a plnohodnotne zatoká a zahniezdi. O vplyve stresu na pohlavnú aktivitu existujú dva protichoné vysvetlenia. Je pravda, že v strese by som nemal chuť na sex. Ale už som tu uviedol príklad líšok - naša hrdzavá je z nás stresovaná, preto v zajatí sa nechce rozmnožovať. Polárna je tiež stresovaná, ale rozmnožuje sa enormne. Prečo je to tak, je to na dlhšie rozpisovanie. V skratke si myslím, že polárna nie je až tak z nás šokovaná. Žije v ľudoprázdnych pustatinách v Arktíde, preto človeka až tak &quot;nepozná&quot;. Kdežto naša keď ma zbadá s flintou na pleci, už z diaľky uteká. Niečo v tom bude. Kedysi som ako chlapec strieľal vrabce pre sokola /vtedy to ešte nebolo zakázané/. Keď ma zbadali so vzduchovkou, hneď sa rozleteli. Po čase už mali zo mňa taký strach, že sa rozlietavali, aj keď som nemal vzduchovku v rukách. Ale pred inými ľuďmi sa neľakali. Chcem tým povedať, že zvieratá nie sú z človeka rovnako stresované. Polárka sa menej bojí človeka, preto prijíma podmienky človeka tak, ako prijíma - chutí jej strava, je chránená pred počasím i dravcami, stresovaná je akurát pohľadom na iné líšky vlastného druhu v natesnených klietkach, čo v prírode neexistuje. Z toho potom pramení veľa mláďat podradnej kvality /vlas je najhorší/. Naša hrdzavka v klietke je stresovaná už len pomyslením, čo s ňou človek urobí, ak ju pri manipulácii chytí do rúk. Hrozí sa toho, či to ešte prežije. Ale - &quot;symbiotické&quot; líšky, žijúce v mestách a na smetiskách, ktorých sa človek nedotýka, sa rozmnožujú. A štandardne - iba 5 a plnohodnotných mláďat. Z toho potom usudzujem, že líška v Európe má najlepšie životné podmienky v mestách a na smetiskách. Najhoršie v poľovných revíroch. V ďalšom odstavci si opäť protirečíš - párenie v novembri. Raz tvrdíš, že zajace majú v X, XI pauzu v párení, a teraz že v novembri je to doznievanie letného párenia. Verím tvojmu prvému výkladu - viacerí tvrdia, že pauza je hlavne X, XI. O celoročnom párení na juhu Európy som ešte nepočul. Tiež si rád podiskutujem s takým, čo by mi nevyhadzoval televízor z okna. Ak by som ja niekomu v 21. storočí radil vyhodiť televízor, pešo by som sa vybral za psychiatrom a dal sa vyšetriť. Chápem, že je treba ísť aj do revíru, ale tam &quot;ameriku neobjavím&quot;. S pozdravom Jozef!