LOV VLKOV

A ten "alfa pár" má na boku napísané písmeno alfa? Keď stretneš vlka - ako vieš či je z alfa páru? ;)

a akym neprizodzenym sposobom sa vytvori, podla mna ze vyhra zase najsilnejsi zo svorky alebo daky silny vlk z okolia je prirozdene nie?
<br/>sak ked je aj stary vlk tak ho tiez nahradi mladsi silnejsi nie

Keď máš to šťastie zazrieť celú svorku na pár minút, väčšinou to zistíš, kto tam dominuje...

Najlepší z tých čo sú k dispozícii, absolútne ešte nemusí spåňať kritérium vyhovujúceho... Väčšinou nedôjde k iba k výmene na čelnej pozícii, ale k rozpadu svorky..

Pozrel som si. OK máš pravdu môže sa diať aj to čo som nepredpokladal, ale nepodporuje práve toto môj názor? Keď sa na vlka poľuje vo veľkom a jeho stavy rastú, svedčí to o životaschopnosti tohto druhu.

Či jeho stavy rastú, k tomu sa vyjadrovať nemôžem, nežijem v takých oblastiach /s jeho výskytom/...

a keby si aj zil tak by bolo tazko povedat ci stavy rastu alebo nie

Vlk sa objavuje v oblastiach, kde nebol pred tým zaznamenaný jeho výskyt. Nemyslím si, že by to stíhala obehať jedna svorka a ešte si sem, tam odskočiť na Moravu. Nesvedčí to o niečom? Ak sa mýlim opravte ma. Som prístupný akejkoľvek racionálnej myšlienke.

ak som dobre pochopil baskyho tak myslel oblasti kde su vlky stale aspon si myslim a ja tiez a neviem aj unas sa sem tam daky objavi ale to je len sporadicky a tak to je alebo bolo zatial aj s tou moravou pokial viem

Či sa zvyšujú stavy vlkov u nás nemôže nikto potvrdiť. Početnosť vlkov sa mení v priebehu roka a kolíše aj počas viacerých rokov. Takisto je rozdielna situácia v jednotlivých pohoriach. Početnosť vlkov ovplyvňuje dostatok potravy a s tým súvisí aj počasie a klimatické pomery. Niekde sú zase vlci intenzívne prenasledovaní často krát aj v rozpore s platnou legislatívou (nenávisť voči šelmám je na Slovensku ešte stále častý jav).
<br/>Vlci (najmä mladšie jedince) vždy migrovali aj mimo areálu svojho stáleho rozšírenia. Napr. v Malých Karpatoch sa vlk častejšie vyskytol v 70-tich a 80-tich rokoch minulého storočia ako v poslednej dobe (asi sa zvýšila hustota hlavní na migračných trasách).8o
<br/>Vyjadrovať sa o vlkovi na základe subjektívnych pocitov z jednej lokality sa nedá. Vlka živia nohy a jeho schopnosť prekonávať za jednu noc veľké vzdialenosti je obdivuhodná. A ešte asi dlho to bude živočích o ktorom sa bude rozprávať viac skreslených príbehov ako overených odborných informácií.
<br/>Ale klobúk dolu nad tým ako seriózne sa tu diskutuje v tejto téme v poslednej dobe. Dobre sa to číta.

k vlkom asi tolko, ich stavy stupaju, je to plache zviera a ked sa ukazuje aj cez den v blizkosti ludi, nieco nie je v poriadku. k ich selekcii treba pristupovat citlivo od reviru k reviru a nie plosne, napr. ja by som celorocne strielal vlkov, ktory sa tlacia do pasma kamzikov v zaujme zachovania a zvysenia zdecimovanych stavov tychto zvierat. avsak tam kde sa ukaze vlk raz za cas tam ho treba zas hajit celorocne. skuste prepocitat kolko masa potrebuje dospely vlk, potom kolko ich je v danej lokalite a ako to ovplyvnuje stavy vysokej, diviacej... treba k tomu velmi citlivo pristupit. a co sa tyka priatelov oCH. a rad typu ked nebude potravy bude aj menej vlkov tak sa raz moze stat ze nebude kamzikov, malo ostatnej zvery, selektivny lov nebude mat zmysel lebo vlk na chovnost nepozera a pri prilis velkom pocte tychto predatorov bude taky tlak, ze budu lovit vsetko.
<br/>
<br/>ps ako zistit realny pocet? podla mna horari maju dost dobry prehlad.

Jovic mas dojem ze lesaci fakt nevedia kolko toho beha po ich reviroch. Mozem ti povedat ze na Orave a okolie Spisskej magure je dost dobre zmapovane mam moznost tam behat najdes tam este ferovich chlapcou co ti to povedia ina vec je ze nieje zaujem zo strany ochranarou o tom otvorene a hlavne pravdivo kecat s preto to aj konci tak ze legislativa ide bokom uz som to tu raz rozoberal.

Jozef dost sa tejto problematike venuju v novom cisle Hubertlovu . Zaujimave citanie co ma zaujalo je ze na nasom uzemi by sa malo pohybovat 250ks vlkov aby bola zachovana rovnovaha .

Miros, ak sa vlky prevážne pohybujú v horných častiach lesa v oblastiach do ktorých ľudská noha zriedka páchne, tak pochybujem, že lesáci pohybujúci sa zväčša na doline a v oblastiach ťažby majú nejako extra presne zmapovaný výskyt a početnosť vlkov. Ľudová múdrosť vraví, že strach má veľké oči. Osobne si myslím, že lov vlka by nemal byť ani tak v úmere k jeho celkovému výskytu, ako hlavne k jeho výskytu na doline a v blízkosti človeka: kým sa drží hore a ďalej od človeka, nech má pokoj, ale keď udrie na dolinu, tak mu patrične vyprášiť kožuch.
<br/>Jovic, onehdy si sa ma pýtal ako to vyzerá so siváčikmi u nás. Na 3 krále som narazil asi v 1000-1200 mnm na poldňovú stopy dvojice v okolí jednej koliby. Neveril by si koľko myší fachčí v tejto &quot;zime&quot; aj v týchto polohách. Inak vôbec by som sa vlkom nedivil, ak by začali påznuť a zbavovať sa zimnej podsady.

podla mna maju prehlad o stavoch zveri vo svojom rajone a hlavne rysov medvedov a vlkov pretoze tych nie je tolo co vysokej a ked aj on sam nechodi kazdy den po hrebenoch tak sa veru najde dost ludi co sa idu prejst aj hore a s takymi je vecsitou lesak kamarat &quot;pozna sa snimi&quot; tak nie je problem zistit ze jednemu lesakovi &quot;hlasia&quot; taketo nalezy ako stopy a podobne prave jemu ked bol starky lesak tak to tak bolo a taraz je to podobne s clenmi zo zdruzenia co byvaju v podhorskych dedinach ale tiez zalezi na tom lesakovi aky je ja mam tiez na dakych ludi alergiu a nemusim ich tak ak je takyto tak to ma o to horsie

... a keď sa lesáci stretnú na závode môže sa ľahko stať, že razom budú z jednoho páru aj 3 či 4.

no aj to je mozne ale to je podla mna bezny jav ved kazdy ma svoju pravdu ze

Páni, každý máte svoj kúsok pravdy.
<br/>Aj ja poznám horárov (lesníkov, poľovníkov), ktorí majú dobrý prehľad o svojom revíry. Ale nie je horár ako horár.
<br/>Problém je ale v tom, že obvod lesníka alebo revír je príliš malé územie na stanovenie početnosti šeliem. A výmena informácií na úrovni lesného závodu alebo medzi závodmi navzájom už nie je taká dokonalá. Na Slovensku je problém aj dopracovať sa k reálnym stavom raticovej zveri a nie to ešte veľkých šeliem. Šelmy je treba monitorovať na väčšom území (napr. v rámci orografických celkov). A to je dosť náročné.
<br/>S mnohými horármi (lesníkmi, poľovníkmi) si dlhodobo vymieňam skúsenosti, poznatky a názory. Keď títo ľudia vidia, že ochranár nie je ich triedny nepriateľ
<br/>(a platí to aj opačne) dajú sa s nimi vybudovať celkom dobré vzťahy. Vždy je to o ochote komunikovať a vypočuť si aj názor príslušníka inej organizácie.
<br/>V prírode všetko spolu súvisí. Stavy raticovej a malej zveri ovplyvňujú aj početnosť šeliem a dravých vtákov (a platí to aj opačne). Ibaže často krát sa mnohí vyjadrujú vzťahom medzi predátormi a ich korisťou tak, ako im to vyhovuje.
<br/>Príroda je jedna veľká kniha, z ktorej sa dá donekonečna čítať a nikdy sa asi nedostaneme až k záverečnej kapitole. Ale treba vedieť čítať nie len očami a ušami ale aj srdcom. Ale mnohí to asi dobre poznáte.

Jovic, možno trochu odbočím, ale čo si myslíš o vzťahu k dravcom a šelmám v
<br/> niektorých Rakúskych revíroch, konkrétne Grossharas, veď si tam tiež bol. Dúfam,
<br/> že u nás sa k niečomu takému nedopracujeme, ale ak by Rakúšania poľovali
<br/> u nás, tak dnešná debata o vlkoch, rysoch, medveďoch by bola úplne bezpredmetná,
<br/> jednoducho by už asi neexistovali.

„Rakúske poľovníctvo“ to by bolo na dlhú debatu. Prešiel som aj iné revíry okrem Gross harasu a všade to bolo podobné. Každému návštevníkovi tam na prvý pohľad imponujú vysoké stavy malej „úžitkovej“ zveri. Ale keď sa začneš zaujímať o biologickú rozmanitosť v tých ich revíroch, zistíš, že okrem múch tam už stihli všetky ostatné „neúžitkové“ živočíchy „totálne eliminovať“. Napr. pred niekoľkými rokmi som sa rozprával s jedným rangerom z NP Donau o orliakoch morských. Hoci je orliak v štátnom znaku Rakúska (a je celoročne chránený) našli len v okolí NP Donau v priebehu dvoch rokov cca 50 ks otrávených orliakov.
<br/>Mne ten ich spôsob výkonu poľovného práva pripomína určitý druh športu a biznisu. Som rád, že slovenské poľovníctvo „zatiaľ“ vyznáva iné hodnoty. Aj keď tá komercionalizácia sa začína už aj u nás dosť prejavovať.
<br/>Keď idem do chotára tak chcem vidieť aj „úžitkové“ druhy, ale aj napr. líšku, hranostaja alebo orla a trebárs aj normálneho poľovníka. Tomu sa hovorí biodiverzita.
<br/>Ale to čo prevádzkujú v mnohých rakúskych revíroch sú len obrovské zverofarmy pre privilegované druhy zvery.:[
<br/>Na druhej strane treba uznať, že tam nenájdeš žiadne čierne skládky odpadu alebo bláznivých motorkárov jazdiacich po cudzích pozemkoch. Je to jednoducho iný svet a iná mentalita ľudí.