no tak ja som bol vcera vecer pozriet a videl som 2 peknych srncov a samozrejme co ine ako medvedicu s 2 mladimi.bola od nas prvi krat asi 50m potom prisla tak na 15m a nakoniec usla ,chvala bohu.ale bola pekna a aj tie malunke.
Ja som mal včera menej šťastia. Najprv som stretol koňa s nákladom na chrbte, dvoch horských cyklistov a nakoniec ma dojala dievčina bežiaca po lesnom chodníčku a aby sa nebála tak mala pri sebe také 50 kg. psie hoviadko. Tak som si povedal že si sadnem na jeden "utajený" posed. Tam som vymákol štyroch adolescentov s malými bubnami, čo si precvičovali nejaký song - údajne je tam dobrá akustika. No išlo ma poraziť. Ale predsa som videl 9 ks vysokej (na veľkú vdialenosť), jeden ks srnčej (zbadala nás skôr ako my ju) a jednu líšku (tiež bola ďaleko).
Vcera sa mi postastilo po dlhom case aj u nas vidiet danielicu (pekne plnu), co ma velmi potesilo. A na rôznych miestach som videl dokopy 11 kusov srncej. Z toho 3 peknych srncov. Jeden srncek mal parozky este v lyku.
Chvalabohu veekend, pôjdem do chotára a dám vediet či sa mi potrafilo vidiet .Ale správy nie sú "OK",lebo vela turistov chodí do revíru, adolescenti si kompenzujú hormony v remízke, a zver nemá kludu.Asi im nasypeme do ohniska pár iba prachových náplní:D8.Príjemný veekend Vám praje.-L
Včera večer som sedel na posede a vo vzdialenosti tak do 300 m som zbadal líšku. Nakoľko to bolo ďaleko, nevenoval som jej veľkú pozornosť. Po chvíli som z tých miest začul intenzívne pískanie. Líška objavila majé jelienča a začala ho naháňať. To malé ešte ledva behalo a v úteku o život si to zamierilo do hustých krovín. Nakoľko sa jelenica neukazovala, zbehol som z posehu a utekal za pískajúcim jelienčaťom. Z guľobrokom ZH v ruke hore miernym kopcom som dobehol do krovín fučiac ako parná lokomotíva. Keďže som nevedel identifikovať miesto, odkiaľ som počul posledné písknutie, tak som jedoducho zakričal. Na môj výkrik reagovalo jelienča i líška. Líška zmizla a jelienča sa začalo šuchtať pomedzi kríky opačným smerom. Zdalo sa mi, že jelienča útok prežilo bez väčšej ujmy, tak som sa k nemu nepribližoval. Druhý krát sa snáď nezodpovedná jelenica oň postará lepšie.
Dnes ráno mi to síce nevyšlo kvôli dažďu, ale včera pri večernej postriežke som videl najprv utešeného šesťtoráka (cca štvorročného) v spoločnosti mladej srnky, neskôr mi asi 20metrov od posedu vyšiel ďalší šesťtoráčik - dvojročák, ktorý bez väčších problémov preklusal blatistým poľom. Ešte pred zotmením mi tak na 180-200metrov vyšla črieda diviakov - štyri väčšie a asi zo desať vyspelých prasiec (po pásikoch už ani stopy, telá pomerne zaoblené.. ...) Z tých väčších - ktorá bola bachynka a ktoré lanštiaky sa na tú diaľku a v tom svetle určovalo dosť zle, jednotlivé kusy sa podchvíľou miešali, premiestňovali, výrazné veľkostné rozdiely medzi nimi taktiež neboli, ale na pokochanie mi to stačilo. Diviakom vôbec nevadilo že na poli prekrižovali moju cca 2 a pol hodiny starú stopu - pásli sa v pohode ďalej. Možno stopa nebola výrazná, veď už pár metrov chôdze v rozbahnenom poli nabalilo na moje gumáky gundže blata.. Dal som im ešte asi 15minút (zapásali sa v smere môjho návratu) a potom som sa zbalil a pobral po svojich výrazných stopách po poli k odstavenému autu. Auto som mal neďaleko starého hnojiska, tam som ich stretol ešte raz, ale už len tak podľa zvuku. Na výrazné zafučanie asi tak 15-20metrov od auta mi takmer kľúče vypadli z ruky, čo som sa strhol.:liar: Ale nedalo mi, aj ja som zimitoval fučanie, sem tam som aj ´zgrúlil´, pošuchotal v žihľave; a napodiv diviaky sa nepobrali preč okamžite, naopak, ozývali sa stále (krochkanie, mľaskanie, sem tam zase sfučanie), ešte sme sa zopár minút takto ´prehovárali´, kým sa v pokľudnom stave pobrali vysokou trávou preč. Počkal som ešte desať minút, až potom som zabuchol dvere a naštartoval. Po takýchto zážitkoch v revíry sa zaspáva naozaj veľmi príjemne.
P.S. Veľmi ma potešili aj viaceré stretnutia s malou zverou, najmä bažantov som cestou videl požehnane a aj zajko mi dlhú chvíľu prežúval svoju večeru neďaleko posedu. Druhý mi skrížil cestu na asfaltke pred dedinou, už pri mojom návrate. Pribrzdil som aby som ho nezrazil a on mi ako potvrdenie nášho stretnutia a vďaku za moju ohľaduplnosť svojimi zadnými pri kľučkovaní pred autom chrstol na kapotu a predné sklo blato čo si niesol z poľa a kamienkov z popri cesty.. Ale kto by sa naňho hneval, veď sa iba snažil zachrániť si kožu pred hučiacou a svietiacou príšerou, čo sa mu prirútila do smeru jeho každodennej prechádzky..
V sobotu 27.6.2006 asi po 40 hodinách vysedávania na posedoch sa konečne Diana nadomnou zľutovala a umožnila mi, tešiť sa z loveckého úspechu keď som o 21.00 ulovil
<br/>vrámci monitoringu KMO asi 60kg lanštiaka. Z dobrou ranou na lopatke ostal po priestrele chrbtice v ohni. Zároveň prikladám aj fotky otcovho srnca II.v.tr asi 4 ročného šestoráka s krátkymi výsadami. Fotky v mojej galérií. Lovu zdar
Tak som včera bol po dlhšej dobe aj ja. S kamarátom sme "obehli" veľký kus revíru. Videli sme pár kusov srnčej, ale bolo pred dažďom a tak zver bola väčšinou zaľahnutá. A ak je chotár minimálne obrobený, tak viete ako to vyzerá. Z vysokej trávy vidíte ledva srnčie parôžky. Ale videli sme veľké množstvo stôp od jelenej, ktorá sa väčšinou k nám ťahá v čase žatvy a potom prechádza cez ruju. Ale aspôň sme sa prebehli. Komárov aj trofejových máme požehnane a zem už nevládze piť vodu. Celú noc znova pršalo.
ja som bol vcera vecer na posede cez dazd neprislo nic ale ako sa ustalil tak to zacolo vychadzat.najskor prisli 3 diviaky a hned po nich 3 kusy vysokej.videl som aj pekneho srnca taky 5-6 rocny.
tak ja som v hore furt ale aby som povedal nieco zauimave tak pripomeniem cas zhodov ked som bol raz v hore ako prvee ma vzdy vytalo velke stado srncej medzi kerimy bol velmi pekny sestak .potom som zbadal stado dancej ale i 40kusou potom sem tam prebehlo nejake srncie alebo dancie raz i diviaky a potom konecne 30clenne stado jelenov.ktore som sledoval zo 2-3hodinz.sice ziadny neyhodil no vracal som sa domov rad s pekym zazitkom.bol to stedry den
Akela, Ty máš zrejme bohaté skúsenosti s komármi, poraď aký prípravok proti nim používaš. Ja mám taký pocit, že tento rok ich už žiadny smrad neodpudzuje.
dnes som isiel rano o 4.00 na ryby kde som zmokol az do nitky.potom som isiel do skoly.po skole sa pekne vycasilo a tak sup ho do lesa,v lese opet zacalo prsat ,zase som zmokol a vydel som nejakych muflonou a muflonky s mufloncatami.vody viac ako na sibacku!!
Za socíku existoval jeden vynikajúci maďarský prípravok, volal sa SzuKu. Bol k dostaniu vo forme spreya ako aj vo forme krému, ktorý bol o hodne účinnejší a hlavne pôsobil dlhodobejšie. Ja som si ho bol raz kúpil na dovolenke a už sa mi dávnejšie minul, takže či ho ešte dostať kúpiť, alebo nie, to by nám mohli poradiť kolegovia z pohraničia, čo chodia častejšie do Maďarska.
Cimbalík: Áno je k dostaniu, ale nie všade, v celých Košiciach som naň nikde nenatrafil, v žiadnych poľovníckých potrebách, ani v drogériach. Predávajú ho v Trebišove, v predajni poľ, potrieb HUBERTLOV. Ja ho používam už tri roky, nie je nič lepšie, minulý rok som si kúpil tri maste, do zásoby, pre istotu keby ho nebolo, ale bol som minule v predajni, majú ho. Je pod tým istým názvom: SZUKU, ako za socíkov. Neviem z čoho ho Maďari robia, ale chváliť ich zato treba. U nás masť používajú mnohí. balenie je pomerne malé, stojí cez 100,- ale oplatí sa, krúžia okolo teba ale strach im nedovolí:]:]8-L
Dnes aj napriek dazdu som sa vybral do lesa a videl som najprv srnu so srncom, po ceste domov králika divého(! veľmi ma to potešilo) a nakoniec starého známeho srnca. Okrem toho sa mi podarilo vidieť chriašteľa poľného.
U nás vo VK Szuku dostaneš v ryb. potrebách. Bez toho do lesa nevkročím. Je to prípravok na Nobelovu cenu. Nuž ale kto by mal mať na to patent, ak nie maďari? Komárov majú ako maku. Ale ak sa natrieš len sa tak od teba odrážajú. Je to dotykový typ prípravku a nemá chybu. Bez neho by som na posede neprežil. Moja krv patrí medzi obľúbený komárí chľast.
...) Z tých väčších - ktorá bola bachynka a ktoré lanštiaky sa na tú diaľku a v tom svetle určovalo dosť zle, jednotlivé kusy sa podchvíľou miešali, premiestňovali, výrazné veľkostné rozdiely medzi nimi taktiež neboli, ale na pokochanie mi to stačilo. Diviakom vôbec nevadilo že na poli prekrižovali moju cca 2 a pol hodiny starú stopu - pásli sa v pohode ďalej. Možno stopa nebola výrazná, veď už pár metrov chôdze v rozbahnenom poli nabalilo na moje gumáky gundže blata.. Dal som im ešte asi 15minút (zapásali sa v smere môjho návratu) a potom som sa zbalil a pobral po svojich výrazných stopách po poli k odstavenému autu. Auto som mal neďaleko starého hnojiska, tam som ich stretol ešte raz, ale už len tak podľa zvuku. Na výrazné zafučanie asi tak 15-20metrov od auta mi takmer kľúče vypadli z ruky, čo som sa strhol.:liar: Ale nedalo mi, aj ja som zimitoval fučanie, sem tam som aj ´zgrúlil´, pošuchotal v žihľave; a napodiv diviaky sa nepobrali preč okamžite, naopak, ozývali sa stále (krochkanie, mľaskanie, sem tam zase sfučanie), ešte sme sa zopár minút takto ´prehovárali´, kým sa v pokľudnom stave pobrali vysokou trávou preč. Počkal som ešte desať minút, až potom som zabuchol dvere a naštartoval. Po takýchto zážitkoch v revíry sa zaspáva naozaj veľmi príjemne. 
Ale kto by sa naňho hneval, veď sa iba snažil zachrániť si kožu pred hučiacou a svietiacou príšerou, čo sa mu prirútila do smeru jeho každodennej prechádzky.. 
