Poacher, 27.1.2011 o 14:30
<br/>Na počítanie - Škodná Môžu poľovníci zastreliť vášho psa len tak na prechádzke? Chystáte sa na výlet do prírody s rodinou a beriete so sebou aj štvornohého domáceho miláčika? Držte si ho nakrátko. Môže schytať guľku. Krajina puškohľadov: Na Slovensku platí zákon, ktorý oprávňuje poľovníkov usmrtiť psa a mačku, aj keď neprenasledujú zver a nijako jej neubližujú. Stačí, aby sa nachádzali v revíre dvesto metrov od posledného trvale obývaného domu. Čo to pre majiteľov týchto domácich zvierat znamená? V prvom rade si treba uvedomiť fakt, ktorý možno nie je každému obyvateľovi republiky úplne jasný. Tým je rozloha poľovných revírov. Slovensko má zhruba 49 tisíc štvorcových kilometrov. Revíry pritom zaberajú plochu takmer 45 tisíc štvorcových kilometrov. To znamená, že poľovnícka stráž vládne takmer všade. Z jej právomocí možno vylúčiť napríklad obce, cintoríny, sady, parky, diaľnice či letiská. Revírom sú okrem lesov aj polia a lúky a drvivá väčšina z nich nie je nijako označená. Keď teda človek vchádza do hory či prechádza poľom, skoro vždy musí rátať s tým, že je takpovediac v zóne puškohľadov. Pohyb psa v revíre bez majiteľa, ktorý ho vedie, je zakázaný. Novoty: Zákon o poľovníctve č. 274/2009 platí od septembra predminulého roka a priniesol novinky, ktoré vyvolali u psičkárov vlnu nevôle. Ten predošlý, ktorý platil vyše štyridsať rokov, totiž dovoľoval poľovníkom "usmrcovať v poľovnom revíre psy, ktoré mimo vplyvu svojho vedúceho a vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšieho trvale obývaného domu hľadajú alebo prenasledujú zver, alebo sa k nej plazia". Všetky tri podmienky na usmrtenie museli spåňať súčasne. Cieľom bolo ochrániť zver pred psami, ktoré pytliačili. Podľa Imricha Šubu, výkonného riaditeľa Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ), nechce nový zákon nič iné. "Tento myslí na to, že máme zver a iné chránené druhy, ktoré túlavé psy ohrozujú," vysvetľuje. Znenie, v akom bol zákon schválený, však dáva poľovníkom omnoho väčšie právomoci. Dôvodom na odstrel psa už môže byť aj samotný fakt, že sa štvornohý miláčik v revíre vôbec ocitol. Smú tak "usmrtiť v poľovnom revíre psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšieho trvale obývaného domu alebo psa, ktorý hľadá alebo prenasleduje zver, alebo sa k nej plazí". Podmienka, že musí byť mimo vplyvu svojho pána a zároveň zver prenasledovať, zo zákona vypadla. Prečo sa definícia zmenila a nepochopiteľne núka v podstate bezdôvodnú možnosť odstrelu, nevedel vysvetliť ani Imrich Šuba, ani Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pod ktoré poľovníctvo spadá. Riziko: Pes na Slovensku nie je voľne žijúcim zvieraťom. Sám v lese teda nemá čo robiť. Ak sa tam potuluje a dokonca zgrupuje do svorky, je z neho predátor. Lovec. A podľa poľovníkov škodná. Zákon, ktorý upravuje podmienky držania psov, hovorí, že vodiť psa môže len fyzicky a psychicky spôsobilá osoba. To znamená, že majiteľ ho musí vedieť ovládať, aby na nikoho nezaútočil a neničil cudzí majetok či prírodu. V takom prípade s ním smiete aj do revíru. Čo sa však môže stať? Prechádzate sa so psom v lese, ten sa náhodou strhne z vôdzky. Možno odbehne len pár desiatok metrov, no skôr ako vy ho stretne poľovník. Nikde nevidí majiteľa. Výstrel. Poľovník je oprávnený zabiť psa, hoci by aj sedel oproti nemu a vrtel chvostom. Absurdné? Zákon mu to dovoľuje. "Keď sa pes pohybuje bez tejto osoby, je tam táto sankcia," pripúšťa v stanovisku ministerstvo. "Zmenila sa legislatíva a nie každý si to všimol. Právo usmrtiť psa už má len poľovnícka stráž, teda človek, ktorý zložil prísahu, že bude dodržiavať a ctiť zákony Slovenskej republiky, a absolvoval prípravu. Člen stráže má mať pri sebe preukaz a odznak na viditeľnom mieste," zdôrazňuje Šuba. Okrem stráže však môže užívateľ poľovného revíru preniesť toto právo aj na bežných poľovníkov, zakrúžkovaním jednoduchého "áno" v ich povolenke na lov. A rozdáva sabežne. Krvavá povesť: Poľovníci tvrdia, že bezdôvodne by žiadnemu psovi neublížili. Sami sú predsa chovateľmi psov a kynológia patrí medzi ich základné úlohy a činnosti. Príkladov, ktoré im uberajú na dobrej povesti a vyvolávajú doslova protipoľovnícke nálady, je však viac než dosť. Len pred pár týždňami zastrelil poľovník v obci Cigeľ psa inému poľovníkovi len preto, že mu vošiel do dvora. Odstrelený pes bol navyše šteňa. Našej čitateľke z dedinky na južnom Slovensku sa zas stratil pes pri prechádzke okolo rybníka neďaleko poľnohospodárskeho družstva. "Celý večer som ho hľadala, kričala, ale nenašla. Na druhý deň sme našli iba telíčko. Bol zastrelený pri plote družstva, v rane mal už červíky. Miestny poľovník nám povedal, že pes behal pri plote a bol nebezpečný pre kravy. Bol to oriešok veľký ako maltézsky psík. Je zjavné, že by kravám neublížil," povedala so žiadosťou ostať v anonymite. Býva na dedine a nerada by prišla s tamojšou poľovníckou organizáciou do konfliktu. "Poľovník, samozrejme, neniesol žiadne následky, my sme však z toho mali doma slzy na tvári a smútok." Minulý týždeň sa objavil v médiách prípad, keď v lese pri obci Kračúnovce nechali poľovníci po poľovačke na diviaky doslova krvavú spúšť. Rozhádzané vnútornosti, diviačie laby a dokonca aj hlavy boli len tak pohodené na zemi aj pri potoku. Vizitka hodná ochrancov prírody? "Sám by som bol najradšej, keby sa prípady neoprávneného zásahu prísne trestali. A aby sme ich vedeli aj medializovať," dušoval sa pri našom stretnutí riaditeľ SPZ. Keď sme sa ho spýtali, či vie, ako boli doriešené sporné prípady odstrelu, krčil plecami. Štatistiku podobných prešľapov nevedie. Nebezpečné: Fakt je, že zákon nerieši psy bez pánov len tak pre nič za nič. Aj inak milý domáci miláčik vie narobiť v prírode poriadnu šarapatu. "Sú aj nedisciplinovaní majitelia. Nemajú na zviera čas, pes nemá základný výcvik, uniká na väčšie vzdialenosti. Niektoré plemená majú v sebe lovecký pud. Dokonca sú ľudia, ktorí sa tomu tešia. Prichytil som jedného, ktorého vlčiak usmrtil srnu. Mala síce vnútorné žalúdočné problémy, ale mohla prežiť. Vlčiak ju strhol a som presvedčený, že majiteľ sa tomu tešil. To je extrémna skupina ľudí. Nehovorím, že všetci sú takí. Veľa majiteľov však neovláda nielen legislatívu, ale ani svojho vlastného psa," spomína na svoje neblahé skúsenosti z terénu Imrich Šuba. "Ďalší problém je, že po prázdninách húfne zastavujú autá a vykladajú psy, ktoré po lete nemajú kam dať, lebo sa o ne nemá kto starať. A ten problém vidíme len my poľovníci, ktorí sme každý deň v prírode," dodáva. Takéto psy podľa neho musia loviť na to, aby prežili. Poľovníci iba v roku 2009 odstrelili v revíroch neuveriteľných 15 tisíc psov! "Tieto psy, o ktoré sa nikto nestará, narobia v prírode obrovské škody. Nielen na zveri, ale aj na chránených živočíchoch," zdôrazňujú na odbore komunikácie s médiami ministerstva pôdohospodárstva. Odchyt: V súčasnosti je proti sporným bodom zákona o poľovníctve v obehu petícia, podľa občianskeho združenia Psia duša ju už podpísalo takmer 13 tisíc ľudí. "Prečo zákon umožňuje poľovníkovi zabiť psa v hodnote napríklad aj tisíc eur, ak tým chráni zajaca v neporovnateľne nižšej hodnote? Prečo má poľovník väčšie a vyššie právomoci ako policajt? Policajt môže psa zlikvidovať len v prípade, keď hrozí bezprostredné nebezpečenstvo. V praxi to znamená, že nemôže len tak usmrtiť psa, ktorý je s majiteľom, ani takého, ktorý by bol bez neho. V takom prípade sa zviera odchytí a odvezie do záchytných kotercov alebo útulku. Policajt môže usmrtiť psa len v prípade, keď napríklad napadne človeka a policajt ho prichytí pri čine," prízvukuje predstaviteľka združenia Anna Nagyová. Navrhuje nezodpovedných majiteľov pokutovať a psy odchytávať, nie strieľať. Odchytávať tisícky psov však podľa ministerstva nie je jednoduché. Neselektívne pasce sú zakázané. "Dáte do lesa veľkú pascu. Pes má veľkosť vlka. Chytí sa do nej vlk, rys alebo iná chránená šelma a ak uhynie, čo spravíte? Ak by sme ich chytali, otázka stojí, ako a kto by to robil a čo potom s nimi?" Pomôže novela?: Kým platí súčasná verzia zákona, právo poľovníkov je nespochybniteľné. Sám riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu počas nášho rozhovoru pripustil, že nedá za každého člena ruku do ohňa. Zatiaľ teda chovateľom ostáva len veriť, že napríklad začínajúci poľovníci si nespravia z ich stratených psov beztrestne skúšobné strelecké terče. Aktivisti žiadajú úplne vypustiť body o usmrcovaní psov a mačiek. "Pripravuje sa novela zákona o poľovníctve. Nevidím problém v tom, aby sme o tom diskutovali. Budeme sa snažiť upraviť zákon tak, aby bolo jednoznačné, za akých konkrétnych podmienok je usmrtenie povolené. Neviem si však predstaviť, že by sa nám po celom Slovensku pohybovali stovky psov a my by sme s tým nemohli nič urobiť. Predstavte si, že pôjdete von, napadne vás svorka a roztrhá vás aj s vaším psom. Treba to zvažovať a rozmýšľať nad tým v komplexe celej problematiky," varuje ministerstvo. Pod dozorom! Ak majitelia psov nechcú prísť o svojich štvornohých priateľov, mali by sa držať aspoň základných pravidiel a v revíre sa správať ohľaduplne. Nie každý si napríklad uvedomuje, že ak jeho pes ponaháňa v zime v lese srnu, tá sa môže vysiliť a prechladnúť až uhynúť. Kým psík sa vráti domov do tepla, vystresovaná zver ostáva vonku. "Keď chcú ísť so psíkom na prechádzku do prírody, odporúčam spojiť sa s užívateľom poľovného revíru. Ten môže vyčleniť priestor, kde psy neurobia škodu a budú najmenej vyrušovať zver. Ďalšia vec je, aby psíka vedel pán ovládať. Hlavne na jar, niekedy už od februára, keď má zver mladé. V marci sú to kačice, neskôr aj veľká zver, jelenice, daniele, muflóny. Zajace vrhajú mláďatá aj štyrikrát do roka, až do septembra. Mladá zver je naozaj bezbranná a zraniteľná. Kritické je aj obdobie núdze, keď je veľký sneh. Vtedy by mal byť obmedzený pohyb v prírode," odporúča riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba. V prípade, že neviete, či ste v poľovnom revíre a kto ho užíva, môžete sa informovať na obvodnom lesnom úrade. (27.1.2011; Plus 7 dní; Lenka Ďurajková)