NÁVRH ZÁKONA O STAROSTLIVOSTI O ZVER A O POĽOVNÍCTVE

§44 f) to bude znamenat ze vyska clenskeho bude pre vsetky OKO alebo RO rovnaka? pretoze momentalne rovnaka neni na celom uzemi napr. Nitra okolo 2600,- a v Novych Zamkoch sa mi zda ze vyse styroch tisic, ale kazdo padne sumy su neni rovnake.

Prosím Vás v § 16 v bode 2. sa uvádza, že ak nepríde medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru k dohode o výške náhrady alebo ak nepríde medzi nimi a žiadnym zo záujemcov o postúpenie výkonu práva poľovníctva k uzatvoreniu zmluvy za náhradu a ak si doterajší užívateľ poľovného revíru riadne plnil zmluvné povinnosti zo zmluvy uzavretej podľa doterajších predpisov, má tento prednostné právo na uzatvorenie zmluvy, kde výška náhrady je určená podľa sadzobníka ktorý stanoví ministerstvo. Vie niekto či bol už vypracovaný tento sadzobníka?

Dňa 15.04.2008 na STV2 pán prezident SPZ Ing. Tibor Lebocký okrem iného povedal, že je potrebné zreálniť výšku odplaty za prenájom poľovného revíru. Doterajšie platné sumy sa mu zdajú smiešne. Uviedol príklad poľovný revír v jelenej oblasti za 1ha suma 12sk,- je podľa neho smiešne nízka. !!! ?

ORI, je zaujímavé, že odplatu za vstup na pozemky neplatí nik v tejto republike, ani podnikateľské subjekty. natíska sa potom otázka, prečo platia poľovníci. nechcem tým nikoho popudiť, len ma to zaujalo.
<br/>najelegantnejšie riešenie by bolo, keby štát bol vlastníkom zveri, lenže.....

Tak do 40sk/ha by to bolo normalne.

papo, ty si sa, asi zle vyspal, nemyslíš vážne čo píšeš !:D:]

8o čo máš na mysli?

výkon práva poľovníctva na súkromných pozemkoch

Ja si zasa myslím, že toto ustanovenie je nepoužiteľné, nevykonateľné, možno nejaký právnik by z toho vydedukoval nejaké zdôvodnenie na niečo ohľadne podávania žiadostí na uznanie revíru.Ale s určitosťou viem, ako tento klenot vznikol. V pôvodnom návrhu bolo toto ustanovenie o výkone práva poľovníctva a znelo asi takto : Právo poľovníctva patrí majiteľovi poľovného pozmenku, toto právo možno obmedziť dočasne a za náhradu. Toto bol kameň úrazu celého starého zákona, ináč ani nemal chybu. A tento zákon to zasa nerieši, týmto ustanovením tento problém tvorcovia obišli a stále je tu otázka kto bude vykonávať právo poľovníctva fyzicky. Nie zhromaždenie, nie poľovné združenie, ale ľudia. Tu sme zasa v tom, že poľovné združenia by nemali byť tvorené a registrované ako združenia občanov - združenie vlastníkov bytov, združenie priateľov žehu atď. Ak poľovníctvo riadi štát (a to je v poriadku), ak štát zo zákona zriadi komoru, čo je tiež v poriadku, tak by mali aj poľovné združenia byť zriaďované a registrované štátom a tvorili by základnú organizačnú jednotku komory. Ináč zasa bude stret zákonov.

Prosím ťa nepíš o tom, čomu nerozumieš:x:x

Keď nevieš čítať, tak radšej ani nič nepíš.

Nemýliš sa, je to tak. ide tu iba o to, (mňa sa to našťastie netýka), že fyzická osoba, ktorá vlastní niečo vyše polovice revíru, jeden človek sa dohodne ešte s jedným človekom tak, aby mali 2/3 a oni potom rozhodnú o postúpení užívania revíru tej jednej fyzickej osobe, a zasa niekto kto vlastní trebárs aj 300 ha si nezapoľuje. Nebude veľa takých prípadov, ale ustanovenie o uznávaní poľovných revírov na základe životných potreib zveri dáva rôzne možnosti špekulácií, to viem z vlastnej skúsenosti, kde vlastník poľovných pozemkov má časť pozemkov v jednom revíry a časť v druhom Všade má málo a nič z toho nemá.
<br/>Preto pokiaľ ozaj hranice vlastníka nerobia nejaký výbežok do pošľovného revíru, malo by sa pri tvorbe revírov prihliadať aj na vlastnícke vzťahy. Už som o tom neraz písal. Je zrejmé, že zver je prvoradá, ale naozaj niekedy sú hranice vedené tak, že poškodzujú vlastnícke práva, človek vie kde sú jeho hranice, ale (aj to som už písal), tá zver nebude rešoektovať hranice revíru a nebude spávať, jesť aj piť v jednom revíry, aj keby mal 5000 ha.
<br/>Preto by v zákone malo byť ustanovené, aspoň to, že pokiaľ to vážne nenaruší život zveri, alebo podmienky starostlivosti o zver, prihliada sa aj na vlastnícke hranice poľovných pozemkov.

Tak mi to nejako vysvetli. Díky.

no veď sa vyjadri jasnejšie, čo máš na mysli?

Za veľmi nedostatočné považujem znenie § 7 - Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Hneď v odstavci 1/ sa stanovuje, že vlastníci poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri rozhodujú o podfaní žiadosti o uznanie - pritom ešte žiadny poľovný revír neexistuje, ten de jure vznikne až rozhodnutím orgánu štátnej správy. V druhom odstavci sa hovorí, že zhromaždenie zvoláva najmenej jedna tretina vlastníkov poľovných pozemkov, nie je však určené kto z nich - majoritný, či kto chce, či spoločne? Ďalej v piatom odstavci - uznesenie zhromaždenia musí mať podobu notárskej zápisnice, to znamená, že na zasadnutí musí byť prítomný notár. Som zvedavý kto zaplatí za výkon notárovi. Či sa to všetci vlastníci na zhromaždení priamo poskladajú do klobúka a vyplatia notára? Nikde nie je zmienka o tom, že zhromaždenie vlastníkov je má postavenie právneho subjektu. Jednoducho toto ustanovenie nie je vyriešené nijako.
<br/>Ďalej ku škodám: v podstate opísané znenie z 23 zákona s tým rozdielom, že pri škodách do 20 % poškodený nemá nárok na náhradu. Som zvedavý ako sa budú tváriť drobní &quot;farmári&quot; keď mu napr. pri 1 ha parcele zemiakov diviaky zničia 1/5 plochy a poľovníci mu povedia že dostane figu a nie náhradu. Vidí sa mi tých 20% veľa. K celkovej filozofii škôd len toľko, že zver patrí užívateľovi revíru až vtedy keď je ulovená a tá už škody nerobí. Tie robí zver živá a tá nepatrí nikomu. Nie je to trošku paradox.

chlapi ako tak citam tie Vase pripomienky tak ten zakon je tusim horsi ako zly .

Z dôvodovej správy K § 10
<br/>Bonitácia poľovných revírov bude dôležitou súčasťou pre výpočet náhrady za užívanie poľovného revíru určenej v sadzobníku ministerstva Bonitáciu poľovných revírov bude treba vykonať podľa nového návrhu vypracovaného v rámci riešenia VTP č. 1733 „Bonitácia poľovných revírov, určovanie normovaných kmeňových stavov a koeficientov očakávaného prírastku zveri“. Týmto sa časť poľovných revírov presunie do vyšších (lepších) akostných tried. Tu dôjde k ďalšiemu zvýšeniu nájomného (podľa predbežných kalkulácií asi o &amp;#8531;). Potom celkové zvýšenie nájomného by bolo približne 2,5 oproti súčasnosti.

Ak by to bol iba 2,5 násobok, tak by to bolo OK. Ak sú však PS ochotné zaplatiť aj 5 násobok ceny, ako napr. pri postupovaní výkonu práva poľ. v revíroch ŠL, ako to bolo prezentované v TV, tak predpokladám, že cena nájomného sa zvýši minimálne 5x.

zaujímavá je nerovnakosť prístupu - štát konkurz, vlastníci cenník....teda u vlastníkov je to odplata za vstup na pozemok, u napr. štátnych lesov nájom? nie som zorientovaný, teda sa skúsim spýtať po lopate: z čoho vyplýva povinnosť odplaty za vstup na poľovný pozemok? z akej právnej normy? Nezakladáme v dôsledku na rozvrat poľovníctva? Naozaj to nejde riešiť ináč? a nemusí to byť zrovna ústavným zákonom o vlastníctve zveri štátom. toto riešenie zakladá vo vlastníkoch falošnú predstavu, že zver im patrí, a stretávam sa s názorom, keďže taký jeleň má 150 kgx75 Sk= 11 250Sk, teda odplata za poľovanie je smiešne nízka, nemáte podobnú skúsenosť? a už je tu priestor, ako sa revíry dostanú mimo väčšiny tých, ktorí sa oň desaťročia dobre starali a zveľaďovali. a výsledok: nemusíme sa za výsledky takéhoto ponímania poľovníctva hanbiť pred nikým!
<br/> je na zváženie, či toto je moderný, európsky zámer. som asi kacír, keď si myslím, že doterajší zákon treba očistiť od hlúpostí-napr. vlastník má prednostné právo...- a len ho doplniť, aby napåňal a zohľadňoval [r]potreby [/r] súčasnosti? tento návrh zakladá situáciu, keď dôjde k preplácaniu revírov, ich komercionalizácii, a podľa skúseností k poklesu počtov, ale i kvality zveri. no neviem, presvedčte ma, že sa mýlim. pokiaľ áno, rád zmením názor

Existujú spoločenstvá vlastníkov pozemkov. Je na to zákon, že musia byť registrované. Vlastník pozemku sa zo zákona stáva členom tohoto spoločenstva. Má rôzne práva, ale na ich splnenie musí splniť nejaké povinnosti.
<br/>Takže zákon by mal stanoviť, aby vlastníci spoločných poľovných pozemkov založili spoločnosti (združenia) vlastníkov poľovných pozemkov.( podľa revírov). Vlastník poľovného pozemku by sa stal zo zákona členom spoločenstva vlastníkov poľovných pozemkov v ktorom sa jeho pozemok nachádza. Jeho práva by boli primerané veľkosti jeho výmery. Spoločenstvo by malo svoje orgány a ono samo by malo právo vykonávať právo poľovníctva prostredníctvom svojej poľovníckej organizácie, (ako svojej samostatne hospodáriacej jednotky), ktorá by sa samozrejme musela zaregistrovať v komore, alebo by výkon práva prenajalo inej poľovníckej organizácii.