PRIPOMIENKY K ZÁKONU O STAROSTLIVOSTI O ZVER A O POĽOVNÍCTVE
<br/>
<br/>V poľovníctve treba s podporou chovu divej škodlivej zveri (napr.: diviačia, jelenia, srnčia) triezvo a opatrne zvažovať, lebo podporou chovu tejto zveri sa uspokojujú záujmy malej skupiny ľudí poľovníkov, ale zarmucuje sa veľká skupina ľudí, ktorí dorábajú náš každodenný chlieb.
<br/>Preto je dobré obmedziť slobodu škodlivej zveri a sústrediť ju do zverníc, aby si vydýchli z ťažkostí škôd tí, čo sa starajú o živobytie nás všetkých. Náklady na vybudovanie a prevádzku takýchto zverníc sú možno zanedbateľné v porovnaní so škodami, ktoré pri voľnom pohybe v poľnohospodárskych a lesných oblastiach zveri spôsobia. Veď na obmedzenie voľného pohybu a udržanie vo zvernici by možno stačili podobné oplotenie zvernice elektrickým napätím ako na družstevnej pastve pre dobytok. Takto by sa predišlo nielen škodám na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch, ale aj nákladom na ochranu proti zveri a nielen to, ale aj zamoreniu prírody chemickými prostriedkami, ktoré sa v tejto ochrane hojne nasadzujú (napr. Cervakol). Navyše mäso z divočiny, ktoré je väčšine ľudí nedostupné, by sa možno dostalo na široký trh.
<br/>Veď prečo to má takto byť, keď napr. kravy ,ovce sú mnohonásobne užitočnejšie tvory ako divá zver ani pri voľnom pohybe nenarobia toľko škody, ale nenecháme ani jeden kus žiť nadivoko. Počul som, že to robia iba v Indii.
<br/>Som presvedčený, že iba v tom štáte sa môže dobre žiť, kde sa starajú o čo najpríjemnejšie podmienky pre život užitočne pracujúceho človeka a zveri dávajú voľnosť len do tej miery,
<br/>do akej nerobí žiadnu škodu na plodoch ľudskej práce. Lebo príroda sa o nás nepostará.
<br/>Umožnením divej zveri voľne sa pohybovať a robiť škodu sa obmedzuje výkon vlastníckeho práva tým, že pri pestovaní bežných užitočných poľnohospodárskych a lesných plodín sa znemožňuje prínos náležitého úžitku z týchto plodín, veď čo by bolo z vlastníctva ak by neprinášalo úžitok, ale naopak náklady a rozladenie nálady. Tí, ktorých zavinením je škodlivá zver voľná a tí, čo z nej majú úžitok, by mali uhrádzať škodu spôsobenú touto zverou. I keď uhrádzanie škody poškodeným neodstráni celospoločenskú škodu predsa by napravilo krivdu a vzájomný rešpekt medzi ľuďmi a možno by bolo aj impulzom k postupnému vyriešeniu tohto problému na celospoločenskej úrovni optimálne. V tomto duchu navrhujem v zákone nasledovnú úpravu:
<br/>v §75v (6) za „je povinný“ nahradiť „môže“
<br/>v (7) za „môže“ nahradiť „musí“
<br/>v (
za„nie je povinný“ nahradiť „je povinný“
<br/>v §77 Ak nedôjde k dohode určí výšku náhrady škody komisia z 3 nezainteresovaných poslancov obecného zastupiteľstva, 1 zástupcu poľovníkov a poškodeného hlasovaním za návrhy dotknutých strán.
<br/>
<br/>
<br/>Vypracoval: Albín Hraboš
<br/>Štúrova 1260
<br/>Šaštín Stráže
<br/>908 41
<br/>
<br/>E-mail:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.