NÁVRH ZÁKONA O STAROSTLIVOSTI O ZVER A O POĽOVNÍCTVE

položil si otázku v poradni, sám som zvedavý na odpoveď,

Mne osobne v novopripravovanom zákone o poľovníctve chýba ustanovenie o príjmani nových členov do poľovníckeko združenia. Nakolko momentalne niesom členom židneho PZ a som aj vlastníkom lesných pozemkov , mam aj tak veľky problem dostať sa do PZ....nemohlo by to byt v tomto zakone neako špecisickejšie ošetrene???
<br/>Dakujem

§6 bod5, (5)Práva vlastníka, ktorý pozemky prenajal na poľnohospodársku výrobu alebo lesnú výrobu ) aj s využitím práva poľovníctva, vykonáva nájomca týchto pozemkov.
<br/>
<br/> My máme zaregistrované Združenie majiteľov poľovných pozemkov na MV SR, avšak zo zvyku poľnohospodárskeho družstva automaticky v nájomných zmluvách sa preberá aj výkon práva poľovníctva. Majitelia pôdy si myslia, že ak im toto v zmluve vyčiarknu, tak im nedajú nájom za pôdu.
<br/>V tomto by sa malo niečo napraviť, aby poľnohospodárske subiekty automaticky nepreberali výkon práva poľovníctva, ale si zistili v akom štádiu je poľovníctvo podchytené!

To je v navrhovanom zákona ošetrené tým, že je tam jasne napísané ..ktorý prenajal pôdu aj s využitím práva poľovníctva. To už zákon nebude upozorňovať aj nato, že to sú dve veci a v každej zmluve o prenajtí pôdy na poľnohospodárske účely to by malo byť jasne napísané, že pôda sa prenajíma &quot;iba &quot; na poľnohospodárske účely. Ak ju prenajíma aj na účely výkonu práva poľovníctva, potom družstvo už nemôže pôdu ďalej prenajať ďalej na výkon práva poľovníctva. Tu by sa malo uplatniť ustanovenie zo zákona, že pôda na výkon práva poľovníctva sa môže prenajať iba jednému. Ten ju už nemôže prenajímať. Môže iba vlastníka zastupovať a preplácať mu alikvotnú čiastku aj z prenájmu práva poľovníctva. Je fakt, že toto družstvá radi využívajú a prenajímateľov pôdy vlastne oberajú o peniaze aj o uplatnenie výkonu práva poľovníctva.
<br/>Ale potešilo ma, že to čo mňa napadlo iba teraz už existuje a máte Združenie vlastníkov poľovných pozemnkov, ktoré sa chystám založiť. Nemohol by si mi poslať stanovy na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. ? Ako vzor. Meno spoločnosti a adrsu samozrejme môžeš vymazať. Díky.

V zákone sa navrhuje, že chovateľské prehliadky bude organozovať komora. Vieme veľmi dobre aqko zaobchádzjú organizátori s trofejami poplatkových lovcov. Preto navrhujem, aby sa to ošetrilo v zákone, že poplatkový lovci nebudú musieť predkladať trofej na prehliadku. Dôvod: Zahraničný hosť z Břeclavi strelí srnca v Šaštín Stráže, tam mu ju teda vypreparujú, odfotia a ohodnotia. Má to síce iba 50 km, ale nemusí doniesť trofej na prehliadku. Slovenský hosť z Košíc, strelí srnca ihličiaka alebo slabého šestoráka v Topoľčiankach. Trofej mu hne´d spravia, aj odfotia a môže si ju zobrať domov.(Každý chce ju mať už doma a tešiť sa z nej) Potom mu oznámia, že ju má predložiť na prehliadku, takže musí precestovať 800 km, a potom ide pre ňu a zasa precestuje 800 km. Aj keby to bolo išiel z Bratislavy iba 400 a 400 aj tak je to veľa. Preto sa domievam, že slovenskí poľovníci sú diskriminovaní, nabehanými kilometrami ničia životné prostredie a pritom organizácie ktoré robia poplatkový lov, sú schopné zabezpečiť okrem sporacovania trofeje a jej odfotenia aj ohodnotenie dvomi hodnotiteľmi. A to nehovorím, že niektoré trofeje sa ani nehodnotia a musia ísť na prehliadku. Toto je nie dobré.

Máš pravdu. V navrhovanom zákone nie sú jednoznačne vymenované všetky práva vlastníka a to, že môže prenajať využitie práva poľovníctva nájomcovi pozemkov je v rozpore s § 13 ods.1..
<br/>
<br/>1.Právo vlastníka (alebo vlastníkov) je vymedzené v § 6 ods. 1), že má právo podať žiadosť na uznanie revíru a toto právo možno obmedziť. Nie je mi jasné, čo je výkon práva podať žiadosť.
<br/>2.Vlastnícke práva sa spomínajú ešte v § 6 ods. .5), podľa ktorého sa dá predpokladať, že vlastník poľovných pozemkov môže spolu s prenájmom pôdy, prenajať aj využitie práva poľovníctva. Z tohto by sa dalo usudzovať, že vlastník má právo poľovníctva. Ale potom by podľa § 2 ods.b) mal právo zver chovať, loviť....atď. ale toto ale zo zákona nemá. Takže ako ho môže prenajať aj spolu aj s využitím na poľnohospodárske účely ?
<br/>3.Ale o využití práva poľovníctva (§ 13 ods.1) rozhoduje vlastník (vlastníci) spoločného revíru , takže v tomto je zákon nejednoznačný, odhliadnuc od toho, že nie je ani jasne povedané, kto je vlastník revíru.

ozvi sa mi na meil Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Mám toho na pripomienkovanie viac. Dám to sem neskôr kompletné ale jednu podstatnú vec, čím skôr tým lepšie :
<br/>k § 7 § 13 a § 17 : Bolo by potrebné jasne povedať ako sa bude posudzovať podielové spoluvlastníctvo na poľovných pozemkoch. Podľa ustanovenia § 139 OZ rozhodujú spoluvlastníci o hospodárení s majetkom spoluvlastníci podľa podielov. Teda ak vlastním na 15 parcelách v poľovnom revíri podiel 5/8-ín na ostatných spoluvlastníkov by pri posudzovní kvóra nemal byť braný vôbec zreteľ a mne ako väčšinovému spoluvlastníkovi by mala byť pripočítaná celá výmera pozemkov. Bude veľa prípadov, kde na LV budú dvaja spoluvlastníci každý v polovici a medzi sebou sa nedohodnú, V takomto prípade podľa citovaného ustanovenia OZ, pokiaľ o nakladaní s nehnuteľnosťou nerozhodne súd, namala by sa do kvóra počítať výmera ani jedného zo spoluvlastníkov. Ďalej ako sa bude posudzovať zastupovanie SPF alebo organizácie štátnych lesov na LV, kde tieto inštiúcie zastupujú menej ako polovicu podielov. Budú sa im počítať do výmery zastupovaných pozemkov aj tieto ich podiely.Podľa mňa by sa na nich nemalo prihliadať. Myslím, že minimálne v dôvodovej správe by sa toto malo vysvetliť, aby orgány, ktoré budú rozhodovať o uznávaní poľovných revírov mali oporu na rozhodovanie.
<br/>Ostatné neskôr.

pali, treba to sem dať rýchlo, bo SPZ má termín na pripomienky do 28.2.....ja ich tiež sem vyčapnem asi ešte dnes

najprv mám otázku: nemáte niekto text petície, ktorú sme pred časom podpisovali a nemohli by ste ten text sem prepísať?
<br/> aspoň niektoré pripomienky, časi som už napísal aj v iných témach....
<br/> V úvode zákona chýbajú základné definície:
<br/>Poľovníctvo, vlastníctvo zveri, poľovný revír, vlastníctvo poľovného revíru. v čom spočíva podstata nájmu poľovného revíru, v čom spočíva podstata a právo vlastníkov pozemkov dávať schvaľovať revír, keďže nik z nich nemá v liste vlastníctva zapísané, že vlastní poľovný pozemok. Zároveň na čom sa zakladá vlastníkovi právo poľovníctva.
<br/> §6 ods5: nespájať nájom poľnohosp alebo lesnej pôdy automaticky s iným právom vlastníka -využitím práva poľovať. Od platnosti nového zákona znovu výslovne upraviť toto právo tak, aby bolo predmetom samostatnej zmluvy
<br/> §7 vzhľadom na rozdrobenosť vlastníkov môže aj minoritný, niekoľko percentný vlastník zablokovať celý proces. Nie je mechanizmus, ktorý by takúto situáciu upravoval.
<br/> §16 ods2: tu sa zavádza situácia: vlastníci sa nedohodnú na výške nájomného, ale ani neodsúhlasia zmluvu s doterajším užívateľom, príde k režimu, že na základe rozhodnutia OLU budú poľovať vlastníci min jeden rok. A čo potom, ak sa zmluva neuzatvorí?
<br/> §33 h) kniha poľovníckej stráže je neverejná - treba zamedziť prístup ostatných členov k nej, a zároveň zápis člena do nej je rovnocenný zápisu do knihy návštev revíru, t j má právo aj poľovať.
<br/> §39 vypustiť osoby bez poľovného lístka - zakladá sa v extrémnych prípadoch k nepredvídaným situáciam
<br/> §66 zmeniť na zákonom povolené spôsoby lovu a definovať ich, prípadne doplniť odvolávku na legislatívu EU, včetne povolených zbraní. Tieto doplniť o zákaz používania zbraní podobných vojenským /pokiaľ to v dohľadnej dobe neupraví zákon o zbraniach/.
<br/> toto je niekoľko technických pripomienok, vidno že celý proces okolo revíru je značne zložitý, a s možnými konfliktnými situáciami, ktoré by mali nepochybne dohru na súde. Preto si myslím, že treba úplne zmeniť prístup:
<br/> Z tohto malého pripomienkovania mi vyplýva, že zriaďovanie revíru vlastníkmi je zložité, niekedy až nevykonateľné. Taktiež vlastníctvo zveri je nejasné, nedefinované. Pokiaľ patrí k bohatstvu štátu, štát by mal aj v starostlivosti o ňu pristupovať z pozície štátu. Teda tvoriť revíry, prideľovať ich v prvom rade dobrým, osvedčeným hospodárom za nájom. A tu sa môže rozhodnúť, či časť nájmu dá vlastníkom za stanovených pravidiel ako náhradu za vstup na pozemky, alebo stanoví cenník a v jeho zmysle náhradu vykonajú užívatelia revíru. alebo jednotliví užívatelia budú platiť náhradu za vstup na pozemky vlastníkom v zmysle stanoveného cenníku. Celú nezmyselne zložitú a dopadom nepredvídateľnú úpravu cez vlastníkov by sme odbúrali, a bola by len jednoduchá právna úprava, kde by sa jednoducho regulovali potreby. celý zákon by mal niekoľko strán, bol by prehľadný a nezakladal by konfliktné situácie. Takáto právna úprava nie je v európe neznáma.

Papo, nehnevaj sa ale sme na opačných koncoch v názoroch na právo poľovníctva. Fakt neviem, kto by rozhodoval o tom, kto je dobrý hospodár a kto zlý. Možno že niekde to funguječ, ale u nás by to bola katastrofa. To by bolo zasa nejaké výberové konanie a vieme ako prebiehajú výberové konania. Ja mám protinávrh, (asi taktiež určite nepriechodný), ale toto je moja filozofia. A myslím si, že väčšina revírov takto aj funguje, rozbroje sú iba z toho, že kto má právo poľovať a kto nie. Nejaké kritériá by mal da5 SPZ, budúca Komora.
<br/> § 7
<br/> Spoločenstvo vlastníkov poľovných pozemkov
<br/>
<br/>(1)Vlastníci poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri, rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie, alebo zmenu poľovného revíru alebo o užívaní poľovného revíru spoločne.
<br/>
<br/>(2)Po uznaní spoločného revíru sa Spoločenstvo stáva vlastníkom spoločného poľovného revíru.
<br/>
<br/>(3)Spoločenstvo vzniká na zhromaždení, ktoré zvoláva najmenej jedna tretina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov, ktoré majú byť začlenené do poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov môže byť zvolané verejnou vyhláškou, ktorá musí byť uverejnená v každej obci, v katastrálnom území ktorej sa poľovné pozemky poľovného revíru nachádzajú. Verejná vyhláška musí byť na určených miestach vyvesená najmenej 15 dní.
<br/>
<br/>(4)Rokovanie zhromaždenia je uznášaniaschopné, ak sa ho zúčastní dvojtretinová väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru. Toto rokovanie sa považuje za rokovanie valného zhromaždenia. Na rokovaní sa zvolí rada spoločenstva a predseda spoločenstva, ktorí budú zastupovať spoločenstvo navonok. Ak sa na prvom zhromaždení nezúčastní potrebná 2/3 väčšina, na druhom zhromaždení rozhodne 2/3 väčšina zúčastnených vlastníkov.
<br/>
<br/>(5)Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva obvodnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev, a príslušnému lesnému úradu.
<br/>
<br/>(6)Spoločenstvo podľa odseku 2 vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri spoločenstiev vlastníkov poľovných pozemkov, ktorý vedie príslušný lesný úrad. Podrobnosti registrácie, názve spoločenstva, údajov potrebných k registrácii, registráciu štatutárov upraví vyhláška MH. (alebo to bude súčasťou tohto zákona, podobne ako vznik a registrácia pozem.spol.)
<br/>
<br/>(7)Členmi spoločenstva sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi poľovného pozemku, alebo podielu spoločnej nehnuteľnosti - poľovného pozemku o výmere najmenej 1 ha v poľovnom revíri.
<br/>
<br/>(Člen spoločenstva má, ak o to požiada, právo výkonu poľovníctva v spoločnom revíri. Toto právo mu nemôže byť obmedzené ani podmienkami užívania poľovného revíru o ktorých rozhoduje spoločenstvo, resp. musí byť v týchto podmienkach zaručené. Člen spoločenstva, ktorý si vykonáva právo poľovníctva sám, nemá v prípade prenájmu revíru nárok na nájomné za výkon práva poľovníctva.
<br/>
<br/>(9)Spoločenstvo rozhoduje o podaní žiadosti o uznanie alebo zmenu hraníc poľovného revíru
<br/>
<br/>(10)Spoločenstvo rozhoduje o spôsobe a podmienkach užívania poľovného revíru na valnom zhromaždení, pričom musí dbať na právo členov spoločenstva podľa ods. 7).
<br/>
<br/>(11)Spoločenstvo rozhoduje dvojtretinovou väčšinou, počítanou podľa výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru.
<br/>
<br/>(12)Na valnom zhromaždení má vlastník poľovného pozemku jeden hlas na každý začatý 1 ha vlastnených alebo zastupovaných poľovných pozemkov. Zástupcovia uvedení v § 6, ako aj písomne splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov ), majú na zhromaždení vlastníkov toľko hlasov, koľko zodpovedá súčtu výmery poľovných pozemkov vlastníkov, ktorých zastupujú.
<br/>
<br/>(13)Ak vlastník poľovných pozemkov alebo zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov považujú uznesenie valného zhromaždenia vlastníkov za protizákonné, môžu do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia požiadať súd o jeho preskúmanie.
<br/>
<br/>(14)Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Súd však môže v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého uznesenia pozastaviť.
<br/>
<br/>Prechodné ustanovenie: Vlastníci poľovných pozemkov, ktoré už sú časťami spoločných revírov, si zaregistrujú spoločenstvo do doby skončenia nájmu revíru.
<br/>
<br/>§ 14
<br/>
<br/>doplniť o odsek 5):
<br/>
<br/>5)Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, musí do svojej poľovníckej organizácie prijať členov spoločenstva vlastníkov a musí prijať toľko ďalších členov, aby na 100 ? 150 ? 200 ? ha pripadal najmenej jeden člen.

ja sa nehnevám;), prečo by som sa mal. vlastne ďakujem za názor. osobne nie som zástancom tejto filozofie, lebo rozdeľuje vlastníkov. výsledok sporu býva súdne opatrenie, ktoré má zvyčajne za následok pozastavenie výkonu pre všetkých do konania riadneho súdu. A konečné riešenie vyprodukuje nevôľu na jednej, či druhej strane, nikdy nie sú spokojné obe strany sporu.

Nikto sa nezamyslel nad tým, že každý poľovník bude musieť byť poistený na 153000 Eura čo je priblížne 4.5 mil. Sk. Ročna postka by tak vychádzala asi 5.000.-sk a ochrana života a zdravia poľovníka je tiež opomenuta. Takže ja by som navrhoval, aby kažbý poľovník na individuálnej a hlavne na spoločnej poľovačke bol viditeľný z diaľky a to aby bol označený reflexnou vestov/ prípadne čiapkou/- mám s tým veľmi dobré skúsenosti v teréne. Obdobé je to aj u chodcov a bicyklistou

Zareagujem na niektoré Tvoje pripomienky:
<br/>- § 6 ods. 5 - domnievam sa &quot;nájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy&quot; nie je v návrhu zákona automaticky spájaný s právom vlastníka využiť právo poľovníctva. Toto ustanovenie je formulované tak, že toto právo vykonáva nájomca vtedy, ak pozemky prenajal na poľnohosp. alebo lesnú výrobu aj s využitím práva poľovníctva. Je to v poriadku, pretože vlastník pozemkov môže nejakému Agro... prenajať pozemky iba na poľnohosp. resp. lesnú výrobu ( zák. 504/2003 Z.z.) a poľovnícke právo si môže ponechať. Možno by vysvetlil dovetok k tomuto odstavcu, ktorý by potol znel takto: &quot;Práva vlastníka, ktorý pozemky prenajal na poľnohospodársku výrobu alebo lesnú výrobu aj s využitím práva poľovníctva, vykonaáva nájomca týchto pozemkov, ak nie, vykonáva ho sám&quot;.
<br/>- § 7: k zneniu návrhu zákona som sa vyjadril už skôr, že nie je dobré. Spolieham sa však na JUDr. Puškáča, predsedu legislatívnej komisie SPZ, ktorý je v tejto veci doma, že presadí rozumnejšie riešenie. Neverím síce, že bude perfektné, pretože pripomienkové konanie a schvaľovací proces je zložitý mechanizmus a veľakrát sa stalo, že z dobrého návrhu, ktorý do parlamenbtu šiel, nakoniec vyšiel paškvil, podľa ktorého sa dá ťažko robiť (podobná bola aj posledná novela zákona č. 23/62 Zb, - 99-tka),
<br/>- § 39 - nerozumiem tvojmu návrhu &quot;vypustiť osoby bez poľovného lístka&quot; - zakladá sa v extrémnych prípadoch k nepredvídaným situáciám. Podľa mňa by takí ľudia kľudne mohli byť členmi PZ, neviem čo by mohlo zakladať dôvod k extrémnym situáciám.
<br/>- § 66: myslím si, že formulácia o zakázaných spôsoboch lovu je správna. Žijeme na Slovensku a tu platí, že čo nie je zakázané, je povolené. Viem si predstaviť, že veľmi veľa ľudí by to vedeli &quot;využiť&quot;.
<br/>Stotožňujem sa aj s Tvojimi záverečnými myšlienkami. Môj názor je &quot;nevymýšľajme čosi, čo už vymyslené je&quot;. A ak to už vymyslené je dobré a funguje to, tak to prevezmime, možno prispôsobme na naše pomery a robme podľa toho. Čas nám ukáže čo nám treba pozmeniť. V tejto súvislosti poviem ešte to, že aj niektoré &quot;jomarkove&quot; postrehy by sa dali využiť. Ale predovšetkým jomarko by sa mal naučiť dobre čítať.

Právo poľovníctva je definované v § 2 písm.b)
<br/> V návrhu zákona nie je nikde napísané, že právo poľovníctva patrí vlastníkovi
<br/> poľovného pozemku - alebo sa mýlim ? Kde je to napísané ?
<br/> V § 13 je napísané, že o využití práva poľovníctva rozhoduje vlastník revíru ( nie
<br/> vlastník poľovného pozemku.)
<br/> Preto využívanie tohoto práva nemôže prenajať
<br/> Ale podľa § 6 ods.5) zrazu právo poľovníctva môže vykonávať nájomca pozemkov.
<br/> Ja čítať viem, možno že si to prečítané zle vysvetľujem, ale podľa mňa by to malo byť
<br/> napísané tak, aby tomu rozumeli aj ľudia čo nemajú právnické vzdelanie. (Ja také
<br/> nemám), ale nie iba aby tomu rozumeli, ale aby tomu rozumeli jednoznačne.

§ 2 ods. n) nie je zrejmé, čo sa myslí pod &quot;cudzím pozemkom&quot;.
<br/>
<br/> § 4 ods. 5) Nie je mi jasné, kde sa tie zoberú tie &quot;pričlenené pozemky&quot;, ktoré nesmú byť súčasťou susedného revíru na užívanie ktorého je uzatvorená zmluva. Čo ešte existujú nejaké pozemky, ktoré nie sú poľovné a sú &quot;voľné&quot; ? Lebo ťažko vznikne situácia, že revír nemá nikto prenajatý a niekto si začne niekde vedľa tvoriť revír.
<br/> § 4 ods.2) písm. c) nie je mi jasné, ako môže byť poľovný pozemok &quot;celý zahrnutý do poľovného revíru&quot; (&quot;poľovný pozemok&quot; je definovaný v § 2 písm. m))
<br/>Čo je to &quot;celý poľovný pozemok&quot; ? Akú má výmeru ? Je to JPRL, alebo je to pozemok, ktorý je určený vlastníckymi hranicami ?
<br/> Hovorí sa tam (§ 4 ods.c) o &quot;hranici poľovného pozemku&quot;, ktorá môže tvoriť hranicu hranicu poľovného revíru a musí byť v teréne zreteľná. Veď v teréne musí byť zreteľná predsa hranica revíru!!!! Tak o čom toto je ?
<br/>
<br/>Čo sú to hranice poľovného pozemku ? Sú to vlastnícke hranice? Alebo veľmi nepresné hranice JPRL ? Ktoré sa menia ?
<br/>
<br/>Vlastrnícke hranice majú ľudia mať zreteľne vyznačené. A aj majú. Farbou, kolíkmi a pod. Hranice revíru by takisto mali byť zreteľne vyznačené, pokiaľ ich netvorí napr. potok, cesta, hrebeňovka a pod. Vlastnícke celky sú mnohokrát rozdelené všelijako, iba niektorí zainteresovaná vedie, že ..aha tu vedie hranica revíru - uprosatred rovného terénu !!! a rozdeľuje vlastníkovi les.

Absolútne nesúhlasím s § 16 ods.4) - štát ktorý vlastní napr aj 4001 ha, zoberie súkromníkom 2000 ha a &quot;ponukovým konaním&quot; to pridelí nejakej &quot;poľovníckej organizácii.&quot; , alebo dokonca cudzincom, ktorí majú na to peniaze a nastrčia tu nejakú poľovnícku organizácu. A súkromní vlastníci, urbári a miestny obyvatelia, ktorí tam poľovali dostanú nejaké nájomné. Aká je výška nájomného - odškodného za to, že nemôžem poľovať vo vlastrnom lese ? Dá sa to vyčísliť ? Kto je poľovník, vie že sa to nedá zaplatiť. Alebo si tam potom môžem kúpiť poplatkový lov ? To si kúpim z toho nájomného ?
<br/>
<br/>Za toto bojuje SPZ ? Alebo je to v záujme pripravovanej štátnej komory ?
<br/>
<br/>Mala by sa stanoviť zásada, že štát umožní poľovať svojím občanom demokraticky a nie iba skupinke vyvolených, pardon, vybratých &quot;výberovým konaním.&quot;
<br/>
<br/>Ak štát vlastní poľovné pozemky, a chce ich prenajímať, tak nech si prenajíma svoje, a nie súkromné. Nech si vytvorí &quot;čisté&quot; štátne revíri a kde to nie je možné, nech pridelí do súkromných revírov poľovné pozemky tak, aby nepresahovali 1/3 revíru.
<br/>
<br/>preto navrhujem § 16 ods 4) zmeniť tak, že bude hovoriť o revíri, kde poľovné pozemky sú v 100 % vlastníctve štátu.

...v zákone nikde nie je presne definované,kto môže byť a kto bude prijatý za člena do
<br/> PZ.
<br/> - je potrebne jasne a zrozumiteľne definovať,kto ,,môže,, požiadať o členstvo v PZ.
<br/> - je potrebne jasne a zrozumiteľne definovať,kto ,,bude,, prijaty za člena PZ.
<br/> - za akych podmienok,
<br/> - za akych podmienok bude prijaty vlastnik pozemkov na ktorých sa právo poľovníctva
<br/> vykonáva a za akých podmienok žiadateľ,ktorý pozemky nevlastni.
<br/> - slová ,,Môže,Bude - maju odlišný význam a preto je to potrebné presne špecifikovať,
<br/> aby tomu každy na prvý pohľad rozumel a nedochádzalo k odlišným názorom.

Uprava, kto bude členom, teda kto musí byť prijatý za člena PZ je v rozpore s právom slobodne sa združovať, ktoré zaručuje ústava. Mohla by nastať absurdná situácia, že z akéhokoľvek závažného dovodu si členovia PZ neželajú mat za čelna XY, a zo zákona by ho museli zobrať. Na to je ta možnosť dohodnuť sa na výške a podmienkach nájmu, proste je okruh osob ktorý sa budú uchádzat o polovanie v PR a budu musiet dať atraktívnejšiu ponuku ako iný okruh záujemcov. Slobodný trh, optimálne súťaž a do toho vacsinové hlasovanie ludí, ktorí rozhodnú ci budu polovat sami alebo postupia pravo polovat na iných a za akých podmienok....co na tom nie je fér????

ja sa len pokúšam nájsť čo najmenej bolestivé riešenie, kukal som kdekade v zákonoch, ale mimo poľovného sa nikde nevraví o tom, že vlastník pozemku má nejaké mimoriadne práva, ktoré mu delegujú moc tohoto typu. zver nepatrí vlastníkovi pozemku! a to je kameň úrazu. vlastník má byť niekto, kto má v prípade výkonu poľovného práva mimoriadne postavenie? prečo? porovnám to s adekvátnym rybárskym zákonom. ten mi pri výkone rybárskeho práva umožňuje aj vstup na súkromný pozemok. a bez náhrady. nechcem sa nikoho dotknúť, ospravedlňujem sa vopred, ale nie je to postfeudálny postoj? a aké práva má potom nevlastník? a tobôž taký, ktorý ten revír vybudoval? uvedomujem si, že tu už brúsim do filozofických rovín, ale naozaj nemožno na niekoho ukázať: ty si ten najlepší, lebo máš hektár, a zároveň na druhého: čo sa ty vôbec do toho staráš! a ono ten model s revírmi, ktoré vytvára štát existuje aj v európe. a funguje! je množstvo zákonných úprav, ktoré nedávajú výnimočné postavenie vlastníkovi, prečo výkon poľovného práva je takou citlivou záležitosťou? skúste to niekto pomenovať! a pomenujte aj toho, kto má právo rozhodovať o zveri! pomenujte toho, kto rozhoduje o uznaní revíru!
<br/> a k tomu, kto má poľovať v revíri? môj názor je, že ten, kto tam doteraz dobre hospodáril, ak zle, nech sa bere kade ľahšie! a vybere sa nový nájomca, ale rozhodne to nemá byť ten, kto ponúkne najviac! nájom by mal byť stanovený vyhláškou podľa typu revíru. a nech poľuje ten, kto sa o revír postará najlepšie. stanoviť kritéria nie je také zložité, a kontrolovať ich tiež nie.
<br/> netvrdím, že je to najlepší návrh, ale treba diskutovať o všetkom možnom, zoznámiť sa s mnohými názormi, a hľadať to najlepšie riešenie.