Vyšlo júlové číslo časopisu

 
 




Na jeho stránkach si prečítajte:

ZAJAC POĽNÝ V ROKU 2012



O tom, ako u nás prežil zajac poľný  posledné tri „veľmi zlé roky“ informujú autori  Doc.  Ing. SLAMEČKA, CSc., MVDr. RASTISLAV JURČÍK, PhD., Ing. TOMÁŠ SLÁDEČEK a Bc. JURAJ MÉRES. V článku, ktorý vychádza z niekoľkoročného  pozorovania zajačej zveri v niekoľkých okresoch južného Slovenska  sa potvrdzuje,  že ani  vlaňajšok  nepriniesol výraznejšie zmeny k lepšiemu. Článok sa podrobne  zaoberá príčinami strát  na prírastkoch. Tie sú  badateľné najmä po zberových prácach a pripomínajú nevyhnutnosť vytvoriť  celý  komplex ekologických opatrení, ktoré by zlepšili životné podmienky zajaca poľného. V združeniach, v ktorých chcú mať v revíri zajaca poľného, by si mali článok dôkladne preštudovať.


 
 
 
 
  
Vyšlo júnové číslo časopisu

 
 


Na jeho stránkach si prečítajte:

OZDOBA? SKÔR ŤARCHA!




Naozaj unikátne jelenie  parohy  prednedávnom predstavil známy  nemecký odborník Dr.. Schulte.  Na neobyčajnej jelenej „ozdobe“ napočítali  54 vetiev!  Článok informuje aj o tom, kde a ako bol  ulovený  jeleň  nosiaci na hlave ťarchu  14,5 kg ako aj o oprávnených  otázkach   každého, kto ich videl, resp. posudzoval: či pochádzal z voľnej prírody  alebo  z chovateľskej farmy. No na tieto a ďalšie otázky dajú  odpoveď  až  genetické  testy  nositeľa unikátneho parožia.


 
 
 
 
  
Vyšlo májové číslo časopisu

 
 


JELEŇ SIKA JE HROZBOU PRE JELEŇA LESNÉHO



Autori  obsiahleho článku JARMILA KROJEROVÁ, MIROSLAVA BARANČÍKOVÁ a PETR KOUBEK  upozorňujú, že chov jeleňa siku v Českej republike sa v posledných rokoch  celkom vymklo kontrole i cieľom poľovníckeho hospodárenia. V súčasnosti už vážne ohrozuje   pôvodný druh –  jeleňa lesného.   Vychádzajú z výsledkov dlhoročného výskumu a   pozorovania kríženia siku  s jeleňom lesným, upozorňujú  podľa akých znakov možno rozoznať tieto dva druhy a v ktorých oblastiach sa loví. Mnohé jelene vo voľnej prírode už teraz majú znaky  krížencov.  Pritom z komerčných dôvodov  mnohí chovatelia tvrdia, že  žiadna  hybridizácia neexistuje a v chovoch  jeleňov v ČR  nie sú prítomné žiadne krížence.  Súčasne upozorňujú  slovenských poľovníkov a chovateľov, aby nedopustili podobnú situáciu. Môže sa totiž stať, že  poplatkoví lovci  sa nielen budú pýtať, čo vlastne ulovili a za čo majú platiť, ale  je aj reálna hrozba, že náš pôvodný jeleň lesný  sa postupne vytratí z voľnej prírody.


 
 
 
 
  
Vyšlo marcové číslo časopisu

 
 

Na jeho stránkach si prečítajte

MEDVEĎ HNEDÝ A POĽNOHOSPODÁRSTVO




Prvá časť  článku  autorov Ing. VLADIMÍRA VICIANA, PhD. a MICHAELY KALAMÁROVEJ  o príčinách častých rozporov ku ktorým dochádza v dôsledku  výskytu medveďa hnedého a poľnohospodárskej činnosti človeka.  Článok sa zaoberá konkrétnou  oblasťou týchto stretov na území orografického celku Poľana a jeho periférnych častí.  Osobitne rozoberá otázku súvisiacu so zmenou  sledovaného územia, v ktorom došlo k výraznému úbytku ornej pôdy,  lúk a pasienkov a súčasne k rozšíreniu  pestovania  kukurice a iných  plodín, ktoré medveď vyhľadáva. V závere prvej časti autori  zhrnuli niekoľko odporúčaní, ktoré by mohli nežiaduce strety minimalizovať.  






Vyšlo februárové číslo
 



ÚVODNÍK (str. 1)

prof. RNDr. Petr Koubek, CSc.

Vážení čtenáři,

v historii lidstva najdeme nepřeberné množství příkladů vedoucích k pochybnostem, zda vědecký název člověk rozumný (Homo sapiens) odpovídá skutečnosti. Řadu z nich zaznamenáváme také ve vztahu k přírodě a jejím obyvatelům. V každé době se našli „průkopníci“, jejichž snahou bylo vylepšit flóru či faunu ve svém okolí. Z různých konců světa si přiváželi různé rostliny a vypouštěli různá zvířata, aby obohatili své zahrady a menažérie. Odtud byl jen kousek do volné přírody. Většina takových pokusů naštěstí skončila neúspěšně. Některé z úspěšných však s sebou bohužel nesly a dosud nesou jen stopy zkázy. 
Sentiment australských osadníků ke staré vlasti, projevený tím, že si s sebou do nového domova přivezli kočky domácí, lišky či králíky, přivedl na pokraj vyhynutí vzácné australské vačnatce. Králík přeměnil velkou část australského území v polopoušť. Pro podobné případy ale nemusíme chodit daleko – všichni dobře známe nekonečný boj s bolševníkem velkolepým a křídlatkou japonskou (už máme i křídlatku českou!), rostlinami přivezenými do Evropy v první polovině 19. století zahradníky ke zkrášlení zahrad. Ze zajímavých exotů se za několik desetiletí staly nezničitelné invazní druhy, s nimiž bojuje téměř celá Evropa.

Partneri

Kto je online?

Práve tu je 293 návštevníkov a žiadni členovia on-line