Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň a Poľovnícke združenie Modrý Kameň, Slovenský poľovnícky zväz vo Veľkom Krtíši, Obvodný lesný úrad vo Veľkom Krtíši, Lesy Slovenskej republiky š.p. odštepný závod Krupina a Mesto Modrý Kameň si Vás dovoľujú pozvať na kultúrno-zábavné podujatie:

Poľovnícke dni na hrade Modrý Kameň, ktoré sa uskutoční v dňoch 13. septembra 2008


 
 
 
 
  
Vyšlo 9. číslo časopisu

 
 

Z jeho obsahu vyberáme:

Výživa, prikrmovanie a vhodnosť krmív * Lov jelenej zveri: KEDY A AKO? * Okamihy intimity * Keď vtáky odlietajú * Zabudnutá prepelica * Záchrana v hodine dvanástej * Pracovitý borderský teriér * Iný meter? * Pytliakova spoveď * Čaro roviny
 * Na zelenej vlne * Súlad človeka s prírodou * STRELECTVO * Veselý revír * Dobrú chuť * September v revíri .....






Majitelia poľovne upotrebiteľných psov tvrdia, že poľovník bez psa je len polovičným poľovníkom. Samozrejme záleží aj od druhu poľovačky aj lovenej zveri. Isté však je jedno – zmyslové vnímanie psa je na podstatne vyššej úrovni ako u človeka. Úvodom by sme preto radi uviedli niekoľko faktov, týkajúcich sa práve zmyslového vnímania psa.


 

 

 

Rozšírenie

Myšiak hrdzavý (Buteo rufinus)

má široký areál rozšírenia, druh sa vyskytuje v južnej časti Palearktídy, najväčší počet hniezdiacich párov v Európe je v Turecku (6000 – 9000 párov), Rusku (1000 – 2000 párov) a Azerbajdžane (1000 – 2500 párov).
Na území Slovenska sa druh vyskytuje pravidelne od roku 1992 v počte niekoľkých jedincov, hniezdenie však doteraz nebolo preukázané.

 
 
 
 
 
Vychádza  septembrové číslo odborného časopisu
 
 
 
OBSAH: 

Zver mesiaca * Vec verejná medvede * Nezabudnuteľný Okanagan * Nelegálne trofeje * Návrh vekových tried * Hrable nehrabú iba k sebe * Návrat dávnych lovcov * Zachráňme jarabicu * Doma je doma! * Jelenia zver v Tatrách * Šupinaté torpédo * Kapor to rád teplé... * Ako podporiť lieňa * Príjemné vychýlenie z každodennosti * Pichľavá láska * Trojfarebný šibal * Naháňačka za kormoránmi






Orliak morský (Haliaeetus albicilla) je našim najväčším hniezdiacim dravcom. Hniezdi v severnej časti Európy a Ázie, najpočetnejšia populácia sa vyskytuje v Nórsku (1900 – 2200 párov), Rusku (1000 – 2000 párov) a Poľsku (450-520 párov). Južná hranica sa tiahne od Chorvátska po Kaspické more až k Tichému oceánu. Intenzívne prenasledovanie v Európe v 19. storočí zreteľne zmenšilo jeho areál a v tomto období vymizol druh v Írsku, Dánsku, Rakúsku, Portugalsku, Španielsku, na Sardínii, Korzike a Malte. Tento trend bol okolo roku 1970 zastavený v severozápadnej časti hniezdneho teritória. Napriek tomu, že v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu populácia orliaka morského mierne rastie, klesajúci trend je naďalej v oblasti juhovýchodnej Európy.


 
 
 
 
  
Vyšlo 8. číslo časopisu

 
 

Na jeho stránkach si prečítate:


Bodujeme srnčie parožky * Ostane priestor pre  malú zver? * Senáž – ako dobrá konzerva * Bez hladu a smädu * Najlepšie je: ani  veľa, ani málo * Údolie vlčích svoriek * Spinone je všestranný a spoľahlivý * Najmenší z našich „škriatkov“ * Maskovanie * O kultúre a tradíciách * Nebezpečný prelet * Už 1 500  poľovníkov * Dobrú chuť * Praktický poľovník * Zver v erboch  .....






Telefonáty rozhorčených občanov ochrancom vtáctva neutíchajú ani v týchto dňoch. V mnohých prípadov ide o problémy so sovami, ktoré žijú v zastavaných častiach miest a obcí. Najčastejším druhom je myšiarka ušatá, nádherná stredne veľká sova, ktorej perie na hlave pripomína ušká. Jej mláďatá, ktoré v týchto dňoch už vedia lietať, sú ešte stále dokrmované rodičmi a o potravu sa hlásia intenzívnym, pre mnohých ľudí však nepríjemným piskotom.








Prezídium Slovenského poľovníckeho zväzu
zhodnotilo závažnosť situácie v súvislosti s poškodením zdravia poľovníka Jána Gejdoša, ktorému spôsobil medveď dlhotrvajúcu bolesť s drastickými trvalými fyzickými a psychickými následkami a spolu s redakciou časopisu Poľovníctvo a rybárstvo vyzývajú poľovnícke združenia a spoločnosti, poľovnícku i nepoľovnícku verejnosť, milovníkov prírody a všetkých ľudí dobrej vôle, aby prejavili svoju solidaritu s obeťami veľkých šeliem a finančne Jánovi Gejdošovi prispeli na morálne a psychické zmiernenie následkov útoku medveďa.





Dostalo sa mi tej cti, že ma pán Emil Rakyta požiadal o kontrolu svojich výpočtov medvedej populácie na Slovensku, ktorými vypočítal stav nad 1000 jedincov v roku 2008.  Aby som určil priemerný index rastu medvedej populácie bez regulačného lovu, vytvoril som model jej vývoja za obdobie 35 rokov. Pre stanovenie indexu som následne zobral do úvahy posledných 10 rokov modelu.

Ďalšie články...

Partneri

Kto je online?

Práve tu je 949 návštevníkov a žiadni členovia on-line